Stojím na prahu života a smrti. Dvere sú pootvorené. Vchádzam dnu do izby. Vidím stôl na ktorom leží otvorená kniha. Kúsok od nej horí svieca. Je ticho. Také isté ticho ako vtedy pred desiatkami rokov, kedy sme sa prvý krát stretli. Zobraziť celé »
Dnes by som sa rád pozastavil v úvahe a zastavil na moment čas. Prestal sa niekam ponáhľať, prestal niečo musieť robiť, čo ani sám nechcem. Dnes chcem byť mimo toho dennodenného takmer nikdy nekončiaceho rituálu života aspoň na chvíľu. Zobraziť celé »
Bol to môj vlastný tieň? Vlastný tieň? A vôbec, aká postava to zmizla v tom rohu izby? Zobraziť celé »
Zatváram oči. Pohlcuje ma postupne tma. Svetlo je preč. Zostala tma. Šero noci. Zvláštne oči. Tiene povstávajú v odrazoch nočných lamp a potichu sa blížia za mnou s každým mojim krokom. Ulica je morká a zíva prázdnotou. Zobraziť celé »
Môj vlasný a dobre známy démon mi vytvoril svet. Prijal som ho spolu so svetom, ktorý mi pripravil a nachystal podľa dohody? Zobraziť celé »
Je skvelé si zalistovať na blogoch, kam mnohí už roky (viac či menej intenzívne) prispievame a popozerať si svoje staré myšlienky a názory.
Len tak, pre zamyslenie..
Vymazali by ste niečo z toho, čo tu máte v osobnom archíve?
(blogy.selekcia.sk/prezyvka)
Kráčam ulicou. Je to presne tá istá ulica, ktorou som šiel aj včera. Vonku sneží, zima je tu. Mráz sa dotýka mojej tváre a prstov, ktoré trčia z rukavíc bez konca. Akoby sám môj život nemal svoj vlastný koniec. Prečo spomínam koniec? Pretože ani poriadne nezačal jeho začiatok. Zobraziť celé »