Mnoho ľudí sa v snoch o tomto svete pýtaj PREČO.
Ja však snívam o svete ktorý tu nikdy doteraz nebol a pýtam sa PREČO NIE.
Zobraziť celé »
Jeden deň zomrieme všetci. Toto je spoločné v nás všetkých, ako aj to, že sme sa jedného dňa narodili a prvý raz sa nadýchli. Sme si vedomý toho, že zomrieme ? Alebo žijeme bez rozmýšľania nad smrťou lebo sa jej bojíme ? Sme príliš moderný na kontakt so smrťou. Je to už pre nás niečo, čo je hrozné a neakceptovateľné v našej spoločnosti. Zobraziť celé »
V princípe sa tieto obrazy z rôznych životov môžu pliesť za sebou. Pokiaľ si správne všimnete obraz z minulého života, tak seba v tom obraze nevidíte, neviete seba definovať. Cez tie obrazy nevidíte svoj minulý život, ako ste žili, ale vidíte prostredie v ktorom ste žili. A to je veľký rozdiel. Najprv sa snažíme spoznať prostredie, v ktorom sme žili, nie to čo sme boli. To, že vidíme bohatstvo a záhrady, neznamená, že my sme tam boli princeznou, ale možno len záhradníkom. Ale nikdy tu nevidíte seba, len obraz. Tieto obrazy sa snažím si zafixovať a zapamätať, aby som si ich potom vedel vyvolať. Zobraziť celé »
Tagy: inkarnáčný cyklus, karma, Minulé životy, osud, reinkarnácia
To, či si pamätáme svoje minulé životy, závisí od nášho osobného vývoja, prístupu a poznania. Asi 4 dni pred pôrodom si duša začne uvedomovať seba samú a začne sa pripravovať na pôrod, je si vedomá toho, že je. Predtým vieme o svojej karme a ciele svojej cesty všetko. Do piatich dní po pôrode prichádza moment zabudnutia. Vtedy sa dieťa stáva skutočne dieťaťom a prestáva byť predchádzajúcou bytosťou. Ale až do siedmych rokov si môže dieťa v niektorých prípadoch (keď sa pred pôrodom niečo pokazí), pamätať niečo zo svojho minulého života. Zobraziť celé »
Tagy: karma, minulé inkarnácie, Minulé životy, osud, predchádzajúce životy, reinkarnácia
Dá sa povedať, že tu niekde nastala smyčka, lebo obdobie potom ubiehalo skoro až normálne. Žil som si svoj detský život a ohuroval ľudí vecami, ktoré nechápali. Škôlka bola minulosťou a začalo sa niečo, na čo spomíname ako na prvé krôčiky na základnej škole. Ako každého prváčika ma niekto musel odprevádzať do školy a samozrejme niekto ma po vyučovaní vyzdvihnúť. Po nejakom čase bolo to doprevádzanie čoraz kratšie, aby sme sa učili samostatnosti. No a tu niekde sa začína ďalší z momentov, ktorým som priviedol dospelých na pokraj zúfalstva z toho, že nechápu a z toho, aký strach zrazu o mňa mali. Zobraziť celé »
O niekoľko rokov som sa hral na jednom dvore so svojimi príbuznými a manželka tohto pána bola práve tesne pred smrťou. Bola vo svojej izbe u dcéry, ktorá ju posledné roky opatrovala. Ako dieťa som si veľmi neuvedomoval svoje schopnosti a preto mi pripadalo úplne prirodzené, že som sa díval cez zavreté dvere do miestnosti, kde bola jedna moja príbuzná, malé dievčatko v mojom veku, (vzhľadom na okolnosti jej zmením meno) a povedal som dospelým, ktorí boli okolo nás: “Zavolajte Bebu von, lebo starkej padá ruka (tak som ju volal, aj keď to nebola moja starká) a ona o chvíľu zomrie a keď to Beba uvidí, tak sa strašne zľakne a bude revať.“ To, čo nasledovalo potom, si veľmi presne pamätám. Zobraziť celé »
V jeden, pre niekoho v obyčajný večer, stala som sa, spolu s mojimi kolegami Osse Nuri A a Ascherom, svedkom práce mága, ktorý sa rozhodol, pretože mal na to svoje špecifické dôvody, urobiť niečo, čo robiť neodporúča. A ja sa vám jeho prácu pokúsim, aspoň z časti, priblížiť. Zobraziť celé »
Tagy: magické príbehy, príbehy z magickej praxe, výučba mágie