Píšem, lebo vidím, že to má význam písať. Ašarat je mojim učiteľom, už roky a zažila som rôzne formy výučby a každá niečím prispela k môjmu napredovaniu na ceste životom. Učenie sa priamo v prírode o jej sile a tajomstvách je to, čo je pre mňa najviac blízke. Učenie v knihách je len pasívne a naozajstná práca s energiou a so sebou je dosiahnuteľná len vonku v teréne. Ašarat veľa nerozpráva ale pozoruje a naviguje žiaka tak, aby sa sám dostal k tomu, ako veci fungujú. Najcennejšie je, keď žiak príde na koreň veci sám a sám cíti aj na vlastnej koži, ako to je keď cíti vodu pod nohami v zemi alebo keď rozoná energiu živú od neživej atď. Je to vždy niečo nové, čo človek zažije v prírode a odnesie si domov nové zážitky a skúsenosti. Najsmutnejšie je to, že sme už stratili naše puto s prírodou a stávajú sa z nás tvory sediace v panelových izbách… Pre mňa je to cenné,že sa vieme aspoň na čas znovu vrátiť do lesa a dýchať a vnímať život tak, ako niekedy dávno…