Zo spomienok skôr narodených ľudí sa dá zistiť, že ľudia zomierali doma, v kruhu svojej rodiny, známych a susedov. Smrť bola spoločenskou udalosťou, bola prirodzeným pokračovaním životnej cesty. Kedysi sa žilo v širšom kultúrnom spoločenstve, ľudia spolu zdieľali radosť i smútok. O smrti sa hovorilo otvorene, tieto slová počuli a registrovali aj malé deti a cítili, že téma nie je tabu. Mŕtvy zostal po svojom odchode istý čas v rodinnom dome, bol navštevovaný, … , bol vnímaný. Pohreb člena rodiny bol slávnosťou, ktorej sa zúčastňovali aj deti. V knihách a vo filmoch máme množstvo príbehov, keď človek cítiaci blízkosť smrti dá zavolať svojich najbližších, rozlúči sa s nimi, povie im slová ktoré považuje za potrebné povedať a spokojne zomrie.
Zobraziť celé »Som poslom sily tých Veľkňazov, ktorí silu mali, majú a budú mať.
Som hlasom, som Majsterka nižšieho rádu Spoločenstva Selekcia.
Som tieňom.
Som v čase časom.
Nech naplní sa vôľa tých, ktorí sú mnou a ja som nimi a splynie so silou dávnych síl.
Nech splynú slová vo vety, nech naplní sa sila Slova a moja vôľa.
Som sila síl a sila Svetov Tiene, Ticho, Temno, Smrť …
Ako začať s introspekciou?
Uvedomiť si seba samého, byť k sebe úprimný, hľadať v sebe svoje silné a slabé stránky, zmapovať seba samého, ako na tom som, svoje negatívne stránky.
Na začiatku to nebude a nesmie byť o tom, že si klameme. Budeme klamať sami sebe, že nie sme na tom tak zle, že… ale veď to poznáte. Keď ste sa už raz rozhodli na sebe pracovať, je dosť pravdepodobné, že ste boli, alebo práve ste na dne. Ale vy to viete a načo vám to mám ešte pripomínať, však?
Zobraziť celé »