… Aký je rozdiel medzi tým, ak sa do niečoho vciťujeme a ak niečo precítime?

Mágia a jej rozsah sa len ťažko dá obsiahnuť len v jednom pozemskom živote. Mág na svojej ceste musí prekonať množstvo prekážok. Tou najväčšou na začiatku jeho cesty je on sám.

„Najväčší boj, ktorý musí mág zvládnuť je boj seba samého so sebou samým.“

(NVK Ašarat) 

Každý z nás, kto sa vydáva na cestu na Ohnivú horu, musí niekde začať. Na tom začiatku je jeho vnútro celé obalené a zaťažené. Určite vás napadlo, čím obalené, čím zaťažené? Odpovedať si ale môžete len sami. Najjednoduchšia odpoveď by bola – životom. Pod týmito slovom si môžeme konkrétne predstaviť každý niečo iné, tak, ako to naozaj pre každého z nás predstavuje niečo iné. Vrstvy, ktoré sú navrstvené na našom vnútri, ako jednotlivé vrstvy na cibuli, nás od nášho vnútra vzďaľujú, komplikujú nám cítiť energiu, upokojiť si myšlienky, kontrolovať si svoje emócie vnímať vlastnú dušu. Je len na nás, ako sa postavíme k práci so svojím vnútrom. Nazval by som to vyrovnanosťou a prijatím samého seba. Všetkého, kým sme, ako dobrými stránkami, tak aj tými menej príjemnými. Keď sa poznáme a sme si vedomí svojich nedostatkov ako aj silných stránok, môžeme obe tieto poznania využiť k tomu, aby sme mohli na svojej ceste napredovať.

Koho napadne pri slove Introspekcia, pravý význam tohto slova? Dokáže ale jediné slovo skutočne úplne opísať plný význam poznania, skrývajúceho sa pod prácou so svojim vnútrom?

Niekoľko ročná práca, mi ukázala len jedno. Nie je asi možné niekedy sa prestať učiť niečo nové, pri práci na sebe. To ako dnes vnímam to kým som, nebude rovnaké ako to, ako budem vnímať sám seba zajtra ráno.

Dneškom začínajú príspevky z mojej majstrovskej práce. V introspekcii som našiel veľa odpovedí, ako viesť a kadiaľ viesť môj vlastný život. Ako sa naučiť pozerať na rovnakú vec, z rôznych uhlov pohľadu. A ako si upratať vo vlastnej mysli, vo vlastnom srdci a vo vlastnom vnútri. Upratať si natoľko, aby som počul sám seba. Vnímal a cítil.

Verím, že vás moje slová zaujmú a možno vás i inšpirujú k práci na sebe 🙂

S odrušovaním geopatogénnych zón nemám síce žiadne priame skúsenosti, ba môj učiteľ nás učil, že on sám sa nestretol ani s jedným funkčným odrušovačom, pretože nech už dávali hocaký, vždy vedel namerať pôsobenie zón. To pochopiteľne ovplyvnilo aj môj pohľad na túto vec a považoval som oblasť odrušovania za nie hodnú skúmania. Najmä však preto, že som jednoducho v tom čase nemal možnosť sa stretnúť s niekým, kto by odrušovanie fakticky ponúkal a nemal som na čom trénovať. Tiež tu vidím istý problém v tom, že aj môj učiteľ bol len človek a mohol mať predpojatosť v tejto veci, že prosto “odrušovače už z princípu nefungujú, takže nefungujú!” My sa dokážeme naladiť priamo na zónu, úplne odignorovať nejaké odrušenie a sme schopní ju namerať, aj keď vlastne objektívne jej vplyv už nie je schopný ohroziť naše zdravie. Akoby… sme sa na tú zónu naladili ešte PRED odrušením, napr. o poschodie nižšie, alebo ešte v zemi. A to, že jej prítomnosť detegujeme ešte neznamená, že je v našom mieste rovnako intenzívna, ako tam dole. Súčasne je aj možné, že môj učiteľ naozaj natrafil iba na podvodné odrušovače, pretože uznajme, sú aj takí, čo zarábajú na ľudskej dôverčivosti. Keď si tak spomínam na jeho formuláciu, povedal, že: “zatiaľ som sa nestretol so žiadnym, ktorý by fungoval.” Teda fakticky je možné, že naozaj mal šťastie iba na tie nefungujúce.