Raz nám naša vtedajšia učiteľka MNR. Maat po návrate z tréningu v kaštieli odporučila, aby sme si aj doma, v mieste bydliska, našli svoje vlastné tréningové miesto, alebo miesta, kde môžeme trénovať, precvičovať, napríklad preciťovanie energetík aj mimo času stretnutia skupiny. Vtedy som to nejak nechápal, čo, kde, ako?…

V postojoch k smrti počas dejín spoločností vidieť zmenu, pretože na začiatku vývoja ľudstva sa človek veľmi nezamýšľal nad vlastným koncom. Až o niečo neskôr chápe sám seba ako smrteľného. Až na vyššom stupni vývinu sa vedomie dopracováva k predstave posmrtného života. Strach zo smrti u našich prapra predkov (asi až praľudí) bol spojený s rituálom prechodu, nebol to ten strach, ktorý pociťuje dnešný moderný človek.

Jedna z dvoch najstarších emócií, ktoré sa objavili na Zemi, je strach. Strach je prirodzená odpoveď na ohrozenie, či už telesné, alebo psychické.

„Nie je dôležité nemať strach, ale dôležité je vedieť si s ním poradiť.“

Komfortná zóna je pre niekoho oddychom. A pre iného zas väzením. Ak ju chcete opustiť, jednou z prvých myšlienok vášho mozgu bude, že je to niečo nové. Idete do niečoho neznámeho. Prvým z krokov je byť sám sebou, snažte sa o to. Ľudia majú často pocit, že to, ak sa odlišujú, inak myslia, je pre iných neprijateľné. Pravda je, že väčšine ľudí ste ukradnutí. Priznajme si, čo je to byť „normálny“? Kto je normálny, viete mi takého človeka opísať? A úprimne, čo vám dá taký človek do života, čím vám ho obohatí? Nebude to vlastne dosť nudný človek? Nie je zlé byť tak trochu odlišný, aspoň kým sa okoliu nejavíte príliš negatívne. Ak sa cítite dobre, spokojne a slobodne, vtedy je oveľa pravdepodobnejšie, že sa vám podarí vyjsť zo svojej komfortnej zóny, je to lepšie, ako keď sa snažíte zapadať medzi tých „normálnych“, kráčať v stáde, byť ovečkou, ktorú skôr alebo neskôr proste začnú obmedzovať. Mali by sme načúvať svojmu vnútru, neraz nevenujeme dostatočnú pozornosť sami sebe a tomu, čo vnímame z okolia, preto je dobre, ak sa poznáte a vyznáte vo svojom vnútri. Čím lepšie sa dokážete spoznať, tým skôr odhalíte zmenu v okolí a jeho vplyvoch na vás. Len pozor, nepočúvajte ten negatívny hlas, čo sa objaví zvyčajne vtedy, keď stojíme pred niečím novým. Myšlienky na spôsob:

„Jedného dňa som sa prebudil.“ Tak nazvem ten stav. Zrazu si uvedomíte, že niečo nie je v poriadku… Hmmm… Nie, musím sa opraviť, vy si to vlastne uvedomujete už veľmi dlho pred tým. V tom momente, keď sa prebudíte, si len priznáte, ako veľmi ste na dne, koľko vecí potrebujete zmeniť. Že ste proste niekde zle odbočili. Ale jedno vám je jasné. Niečo s tým od tejto chvíle chcete robiť a budete hľadať cesty, ako, a už nie výhovorky, prečo nie. V tomto momente nemáte ešte ani len poňatie, čo budete robiť, či znova nezakopnete, ale veríte si o malý kúsoček viac. A to prvé maličké semienko zasiate na obrovských pláňach vašej mysle začalo púšťať korene. Tieto korene vám každým dňom vytvoria vo vašej mysli niečo nové.

Kto určuje kedy dohorí naša svieca? Je zato zodpovedná samotná smrť? Kde je dané, že práve tento rok, tento mesiac a v tento deň, a táto hodina je koncom? Či začiatkom? Prečo sa duše rozhodli byť narodené do tohto sveta?