Stať sa skutočným mágom nie je o imidži, ale o činoch.

Hľadáme budúcich reálnych mágov – nie manekýnov na maškarný ples. Skutočný mág nepotrebuje lebky ani preplnené rúcha. Potrebuje vedomosti, skúsenosti a skutky. Slová bez činov zostanú len prázdnymi rečami. Ako raz poznamenal Ašarat:
„Áno, počul som už o tebe veľa – síce zatiaľ len od teba – ale počul som.“

Čo znamená zasvätenie v mágii

V oblasti mágie sa často používa slovo zasvätenie. Mnohí ľudia si pod týmto pojmom predstavujú tajomný rituál, ktorý má človeku okamžite otvoriť dvere k mimoriadnym schopnostiam.

V skutočnosti je však zasvätenie v mágii oveľa hlbší a zároveň zodpovednejší proces.
Áno, je to rituál a má hlboký duchovný význam pre mága, ktorý ho podstupuje. Nie je to však niečo tajomné ukryté pod rúškom neprístupného mystéria. Zasvätenie sa koná za prítomnosti ďalších kolegov, pretože ide o významnú udalosť nielen pre samotného mága, ale aj pre spoločenstvo mágov, ktorí sú pri tomto akte prítomní.

Imaginácia patrí medzi najnákladnejšie nástroje, s ktorými mág pracuje. Nie je to detská fantázia ani únik z reality. V kontexte mágie ide o vedomú schopnosť vytvárať, udržiavať a energeticky nabíjať mentálne obrazy tak, aby sa stali nositeľmi zámeru. Osobná imaginácia je most medzi vnútorným svetom mága a silami, ktoré nazývame energia, archetyp, paralelná realita či vôľa.

Každý človek v sebe nesie svetlo aj temnotu. V mágii rozhoduje, ktorý archetyp necháme vládnuť. Článok vysvetľuje vnútorné archetypy, rovnováhu a prístup školy mágie Selekcia.

Možno to znie nepríjemne, ale je to pravda: každý človek v sebe nesie schopnosť konať dobro aj zlo. A mág to skôr či neskôr musí pochopiť.

Mágia nie je len súbor techník, rituálov alebo znalostí. Mágia je cesta vývoja. A tak ako sa vyvíja človek, vyvíja sa aj mág. Výbušná sila mladého mága a pokojná sila starého mága predstavujú dva odlišné, no rovnako dôležité póly jednej duchovnej dráhy.

Mladý mág je často plný energie, odhodlania a túžby po výsledkoch. Starý mág pôsobí navonok pokojne, no jeho sila je hlbšia, stabilnejšia a tichšia. Ak chceme pochopiť skutočný význam mágie, musíme pochopiť tento rozdiel.

Téma, či sa škola mágie môže stať sektou, je citlivá a zároveň mimoriadne dôležitá.
V dnešnej dobe sa pojmy ako mág, mágia či duchovné spoločenstvo často používajú bez hlbšieho rozlišovania. Pre niekoho je mágia cestou poznania, pre iného nebezpečným experimentom, pre ďalšieho len formou ezoteriky. A potom je tu obava: kde je hranica medzi legitímnou duchovnou školou a sektou?

Téma brán tieňa patrí medzi tie oblasti, o ktorých sa často hovorí potichu, v náznakoch alebo len v uzavretých kruhoch. Mnohí si pod týmto pojmom predstavia hororové obrazy, démonické vstupy či nekontrolované paranormálne javy. Skutočnosť je však oveľa komplexnejšia a zároveň oveľa zodpovednejšia. Brána tieňa nie je rozprávkový portál z filmov, ale energetický jav, ktorý môže vzniknúť v priestore, v človeku alebo medzi úrovňami vedomia.

Pre mága nie je cieľom brány tieňa vyhľadávať zo zvedavosti. Úlohou mága je rozumieť ich vzniku, rozpoznať ich prejavy a vedieť ich bezpečne uzatvoriť. Mágia v tejto oblasti nie je hra, ale práca s hlbokými vrstvami reality.

Kolektívna realita, egregor, Spoločenstvo Selekcia, magické pole, energetické prepojenie členov, vedomé spoločenstvo – to sú pojmy, ktoré spolu úzko súvisia. Ak chceme pochopiť, ako funguje duchovné spoločenstvo na hlbšej úrovni, musíme prekročiť rámec organizačnej štruktúry a pozrieť sa na jeho neviditeľnú podstatu.

Každé dlhodobo existujúce spoločenstvo vytvára vlastnú kolektívnu realitu. V mágii sa tento jav označuje pojmom egregor.