Stať sa skutočným mágom nie je o imidži, ale o činoch.

Hľadáme budúcich reálnych mágov – nie manekýnov na maškarný ples. Skutočný mág nepotrebuje lebky ani preplnené rúcha. Potrebuje vedomosti, skúsenosti a skutky. Slová bez činov zostanú len prázdnymi rečami. Ako raz poznamenal Ašarat:
„Áno, počul som už o tebe veľa – síce zatiaľ len od teba – ale počul som.“

Archetyp Veľkňaza patrí medzi najvýznamnejšie a najhlbšie duchovné archetypy, ktoré sa objavujú v dejinách mágie, náboženstva a duchovných systémov. Nejde len o historickú funkciu či titul.
Archetyp Veľkňaza je živý vzorec vedomia, ktorý sa opakovane manifestuje v rôznych kultúrach, civilizáciách a ezoterických tradíciách.

Keď hovoríme o archetype Veľkňaza v mágii, nehovoríme iba o osobe, ktorá vykonáva rituály. Hovoríme o vedomí, ktoré stojí medzi svetmi – medzi viditeľným a neviditeľným, medzi zákonom a milosťou, medzi silou a zodpovednosťou.

Uvažujem nad jednou vecou, ktorá ma trošku – a možno aj viac – prekvapila.
Ide o slovo dogmatizmus v Selekcii. Nie tak dávno mi jeden mladý majster Spoločenstva Selekcia, ktorý už tri roky bol odmlčaný, nechodil na výučbu ani na oficiálne stretnutia, oznámil, že si pozastavuje členstvo.

To by samo o sebe bolo v poriadku. Sme na to zvyknutí. V Spoločenstve Selekcia je úplne prirodzené, že si kolegovia z rôznych príčin pozastavia členstvo alebo spoluprácu úplne ukončia.
Nie sme sekta. Platí zásada: kto slobodne prišiel, môže kedykoľvek slobodne odísť.
V drvivej väčšine prípadov – povedal by som že približne v 95 % – išlo o rodinné alebo pracovné dôvody. Zvyšné percento tvorili tí, ktorí niektoré veci nezvládli a odišli s vnútorným napätím.

Mágia nie je iba o sile, zasvätení a rozširovaní vedomia. Ak sa má vyučovať zodpovedne, musí sa hovoriť aj o rizikách. Tak ako existujú choroby tela, existujú aj choroby mágie – stavy vedomej a energetickej nerovnováhy, ktoré vznikajú pri neprimeranej, príliš rýchlej alebo neukotvenej práci s energiou.

Túto tému nepíšem teoreticky. V rámci vedenia Spoločenstva Selekcia som sa s týmito javmi stretol opakovane. U niektorých kolegov došlo k rozkolísaniu vedomia, energetickému vyčerpaniu alebo k posunu reality. V určitých situáciách som ich musel stabilizovať, uzatvárať rozbité energetické štruktúry a znovu ukotvovať ich vnútorné centrum. Nie je to jednoduchý proces. Vyžaduje si to čas, disciplínu, trpezlivosť a niekedy aj dočasné zastavenie ich práce. Práve preto je téma chorôb mágie zásadná a mala by byť pevnou súčasťou každej serióznej výučby.

Spoločenstvo Selekcia, výučba mágie, zasvätenie, rituálna prax, magické spoločenstvo, život mága, vstup do Selekcie – to sú témy, ktoré zaujímajú nielen členov nášho spoločenstva, ale aj tých, ktorí Selekciu zatiaľ poznajú len zvonka.

Rozhodla som sa osloviť aj našu najnovšiu členku a žiačku Sreču, aby sa s nami podelila o svoje prvé pohľady na Selekciu. Hoci je v spoločenstve zatiaľ len krátko, už mala možnosť nazrieť nielen do výučby, ale aj do praktickej práce, a to z pozície pozorovateľky pri väčšej akcii pre klientku.

Posvätný priestor, mágia, mág, Selekcia, Anách, rituálny kruh, zákony posvätného priestoru, ochrana priestoru – to sú kľúčové pojmy, ktoré určujú kvalitu a bezpečnosť duchovnej práce.
Každý, kto kráča cestou vedomej mágie, skôr či neskôr pochopí, že bez rešpektovania zákonov posvätného priestoru nie je možné vykonávať stabilnú a zodpovednú magickú prax.

Posvätný priestor nie je iba fyzické miesto. Je to vedome vytvorená realita, ktorá má svoje zákonitosti, hranice a ochranu.

Úvod: prečo sa o osamelosti na ceste poznania málo hovoríOsamelosť na vyšších stupňoch poznania patrí medzi témy, o ktorých sa hovorí potichu alebo vôbec. Nie preto, že by neexistovala, ale preto, že sa zle vysvetľuje tým, ktorí sa s ňou ešte nestretli.
V prostredí, kde sa poznanie často zjednodušuje na techniky, rituály alebo pojmy spojené so slovami mág a mágia, sa vnútorná cena tejto cesty zvykne prehliadať.

Čo prichádza po zasvätení v mágii a duchovnej ceste

Mnohí ľudia si zasvätenie predstavujú ako vrchol duchovnej alebo magickej cesty.
Ako moment, keď sa niečo otvorí, rozžiari a človek získa nové schopnosti, nové videnie sveta alebo nové vnútorné možnosti. Realita zasvätenia je však oveľa hlbšia a komplexnejšia. Skutočné zasvätenie je začiatok procesu, nie jeho koniec.

Jedným z najmenej opisovaných, a pritom najdôležitejších období je ticho po zasvätení.
Ide o čas, keď sa navonok môže zdať, že sa nič nedeje. V skutočnosti sa však odohrávajú najhlbšie zmeny vnútri človeka. V starých magických školách sa o tomto období hovorilo len medzi učiteľom a žiakom. Nebolo určené pre verejné rozprávanie.