Stať sa skutočným mágom nie je o imidži, ale o činoch.

Hľadáme budúcich reálnych mágov – nie manekýnov na maškarný ples. Skutočný mág nepotrebuje lebky ani preplnené rúcha. Potrebuje vedomosti, skúsenosti a skutky. Slová bez činov zostanú len prázdnymi rečami. Ako raz poznamenal Ašarat:
„Áno, počul som už o tebe veľa – síce zatiaľ len od teba – ale počul som.“

Čo by som chcel odovzdať tým, ktorí raz budú učiť ďalších v Selekcii

Výučbe mágie sa venujem už od roku 1995. Za ten čas som stretol mnoho žiakov. Niektorí prišli iba na krátke obdobie, niektorí odišli vlastnou cestou a niektorí zostali natoľko dlho, že sa sami stali učiteľmi.

Dnes už viacerí z nich vedú vlastných žiakov a postupne preberajú časť zodpovednosti za ďalšie generácie. Práve to považujem za prirodzený vývoj každého živého učenia.
Mágia nemôže zostať stáť na jednom človeku. Musí sa odovzdávať ďalej.

Mágia a energia vesmíru patria medzi témy, ktoré fascinujú ľudí už celé tisícročia.
Takmer každá kultúra, náboženstvo či duchovná tradícia sa určitým spôsobom zaoberala otázkou, či existuje niečo, čo presahuje bežný hmotný svet a čo spája všetko živé do jedného celku.

Karma, životné skúsenosti a zrkadlo vlastného života

V poslednom období sa často zamýšľam nad tým, aký vplyv má karma na náš život.
Nepíšem ako filozof ani ako duchovný učiteľ. Vychádzam predovšetkým z vlastných životných skúseností a z mnohých situácií, ktoré ma naučili pozerať sa na seba oveľa úprimnejšie.

Jednou z oblastí, ktorá býva v mágii najčastejšie nesprávne chápaná, je invokácia bytostí.
Stačí si prečítať niekoľko ezoterických kníh alebo pozrieť filmy a človek získa predstavu, že mág privoláva bytosti preto, aby nad nimi získal moc alebo aby mu bezvýhradne slúžili.

Môj pohľad je po desaťročiach práce v mágii úplne odlišný.

Počas viac ako tridsiatich rokov výučby mágie som stretol desiatky ľudí. Niektorí prišli iba na krátky čas, iní zostali dlhé roky. Niektorí zistili, že mágia nie je ich životnou cestou, ďalší sa stali pevnou súčasťou Selekcie.

Občas sa ma niekto opýta, na čo som ako učiteľ najviac hrdý.

Keď sa človek pozerá na magické školy zvonku, často predpokladá, že všetci žiaci jedného učiteľa budú časom rovnakí. Budú myslieť rovnako, pracovať rovnako a používať rovnaké postupy.
Na prvý pohľad sa môže zdať logické, že ak niekto učí mágiu desiatky rokov, jeho žiaci sa postupne stanú jeho obrazom.

Keď sa hovorí o mágii, mnohí si predstavia silu, tajomné schopnosti, rituály alebo výnimočné zážitky. Skutočná mágia však podľa mňa nezačína vo chvíli, keď sa človeku darí. Nezačína ani vtedy, keď ho obdivujú druhí alebo keď má pocit, že všetko zvláda.