Stať sa skutočným mágom nie je o imidži, ale o činoch.

Hľadáme budúcich reálnych mágov – nie manekýnov na maškarný ples. Skutočný mág nepotrebuje lebky ani preplnené rúcha. Potrebuje vedomosti, skúsenosti a skutky. Slová bez činov zostanú len prázdnymi rečami. Ako raz poznamenal Ašarat:
„Áno, počul som už o tebe veľa – síce zatiaľ len od teba – ale počul som.“

Napísať životný príbeh, ktorý zahŕňa niečo cez 30 rokov hľadania a transformácie, je krásna výzva, ktorú mi pripomenul Ašarat, aby som napísala. Za ten čas, čo ma oslovila téma ezoteriky, teda skôr niečím medzi nebom a zemou, som prešla dosť dlhý kus cesty – od prvotnej zvedavosti, až po hlboké ukotvenie v mágii.

V oblasti, akou je mágia, sa často stretávam s jednou zaujímavou otázkou.
Je správne, aby sa mág, ktorý učí iných, pýtal na názor práve tých, ktorých sám učil?

Niektorí by mohli povedať, že nie.
Že učiteľ má byť ten, ktorý vedie, rozhoduje a určuje smer.
Že ak sa pýta svojich žiakov, môže to pôsobiť ako slabosť alebo neistota.

Dnes večer som sa na chvíľu zastavil pri archívnych spisoch.

Začítal som sa do starých materiálov, ktoré kedysi tvorili základ našej cesty, a medzi nimi som našiel jeden text. Text, ktorý bol v minulosti súčasťou zasväcovania na úrovni HS9 – Veľkňaz.

Ahojte kolegovia a priatelia,

dnešná téma patrí medzi tie, ktoré si vyžadujú úprimnosť, presnosť a aj určitú odvahu pomenovať veci tak, ako sú. Mágia a psychika – kde je hranica medzi vnútorným svetom a realitou?

Toto nie je len filozofická otázka. Je to otázka praxe, bezpečnosti a aj zodpovednosti každého, kto sa mágii venuje. A zároveň je to téma, ktorú veľmi pozorne sledujú aj kritickejší čitatelia, pretože práve tu sa láme dôveryhodnosť mágie ako takej.

Úvod: Učenie, ktoré musí vedieť stáť samo

Jadro môjho učenia nikdy nestálo na slepej poslušnosti, ani na tom, aby niekto zostal navždy iba v mojom tieni. Ak má mať učenie hodnotu, musí vedieť stáť samo. Musí prežiť aj bez toho, aby bolo závislé len od jednej osoby, jedného hlasu alebo jedného mena.

Práve preto som vždy viedol svojich žiakov k tomu, aby sa učili, premýšľali, overovali si veci v praxi a postupne dozrievali do vlastného poznania.

Odvaha a samota mága sa často chápu nesprávne. Mnohí si pod samotou predstavia odlúčenie od ľudí, od rodiny, od sveta. No v skutočnosti ide o úplne iný druh samoty. Nie je to útek od života, ale prirodzený dôsledok hlbokého učenia sa, skúmania a postupného chápania reality.

Aj preto má zmysel pozrieť sa na túto tému inak. Nie ako na niečo dramatické, ale ako na tichý, nenápadný proces, ktorý prebieha v pozadí každej skutočnej magickej cesty.

Úvod: Bod, kde sa všetko spomalí

Na ceste mága príde moment, ktorý si mnohí nepripúšťajú.

Moment, keď sa všetko spomalí.
Keď to, čo fungovalo, prestane fungovať.
Keď vnútorná istota, ktorú si mal/mala, začne slabnúť.
Keď sa začneš pýtať sám/sama seba: „Kam teraz?“