Stať sa skutočným mágom nie je o imidži, ale o činoch.

Hľadáme budúcich reálnych mágov – nie manekýnov na maškarný ples. Skutočný mág nepotrebuje lebky ani preplnené rúcha. Potrebuje vedomosti, skúsenosti a skutky. Slová bez činov zostanú len prázdnymi rečami. Ako raz poznamenal Ašarat:
„Áno, počul som už o tebe veľa – síce zatiaľ len od teba – ale počul som.“

Úvod: Staré učenia a nové pochopenie reality

Keď sa hovorí o pojmoch paralelné reality, alternatívne svety alebo vrstvy existencie, mnohí si predstavujú moderné teórie fyziky alebo science fiction. V skutočnosti však tieto myšlienky existujú v duchovných a magických tradíciách tisíce rokov. Jednou z takých tradícií je aj učenie Anách, ktoré vníma realitu ako viacvrstvový systém existencie, kde fyzický svet predstavuje iba jednu z mnohých úrovní bytia.

Téma bytostí tieňa patrí medzi najviac nepochopené oblasti duchovného poznania a praktickej mágie.
V moderných ezoterických kruhoch sú často vykresľované ako hrozba, temná sila alebo parazitujúce entity, ktoré človeku škodia. Na druhej strane existujú učenia, ktoré ich romantizujú alebo z nich robia jednoduché vysvetlenie pre vnútorné nepohodlie, strach či psychické ťažkosti. Pravda je však zložitejšia a menej pohodlná. Bytosti tieňa nemožno pochopiť bez pochopenia človeka samotného, jeho vedomia, strachu a spôsobu, akým si mág vytvára obraz reality.

úvaha o zmysle, strachu a mágii v mene Luisa

Otázka „čo ma po tom?“ alebo „čo bude potom?“ patrí k najťažším otázkam, aké si človek dokáže položiť. Neznie učene, neznie filozoficky, je jednoduchá a o to viac znepokojujúca.
Objavuje sa v tichu noci, v chorobe, po strate, po dosiahnutí cieľa, ale aj uprostred úplne obyčajného dňa. Je to otázka, ktorú si kladú ľudia bez ohľadu na vzdelanie, vieru či životnú cestu.

Otázka, prečo sa rodia veľkí mágovia, sa objavuje v každej dobe, v každej kultúre a v každom spoločenstve, ktoré pracuje s hlbším poznaním reality. Nejde o romantickú otázku ani o snahu vytvárať legendy. Ide o pokus pochopiť mechanizmus, ktorý presahuje jednotlivca a dotýka sa celého vývoja ľudstva, duchovných tradícií aj samotnej rovnováhy sveta.

V každom spoločenstve, ktoré pracuje dlhodobo, systematicky a zodpovedne, prirodzene vzniká otázka viditeľnosti. Kto je navonok prítomný, kto učí, kto vystupuje, kto podpisuje texty, kto vedie rituály a kto nesie zodpovednosť za verejnú podobu spoločenstva. Popri tejto viditeľnej vrstve však vždy existuje aj vrstva tichá, nenápadná a zámerne skrytá. V Spoločenstve Selekcia sú takíto ľudia prítomní od jeho vzniku a ich úloha je zásadná, hoci pre väčšinu členov zostáva neviditeľná.

Úvod: prečo sa nebáť temných archetypov

V duchovnej práci, mágii aj hlbokej psychologickej sebareflexii sa skôr či neskôr každý človek stretne s témou tieňa. Temné archetypy nie sú výmyslom moderných ezoterických smerov ani negatívnym prvkom, ktorému by sa bolo potrebné vyhýbať. Naopak, predstavujú neoddeliteľnú súčasť ľudskej psyché a duchovného vývoja. Práca s tieňom znamená ochotu pozrieť sa na seba bez ilúzií, bez idealizácie a bez potreby byť „len svetlom“.

V Spoločenstve Selekcia si vážime kontinuitu učenia, osobný rast a disciplínu, ktorá nevzniká z povinnosti, ale z vnútornej zrelosti. Mág sa nerodí z jedného rozhodnutia – dozrieva v čase, cez skúšky, prax, pády aj návraty. A práve preto má zmysel dávať priestor hlasom tých, ktorí už niečo prešli, niečo ustáli a dnes stoja pevne vo svojej službe.

V tomto rozhovore sa VK Vhiolynta rozpráva s MNR Znachorom – Majstrom Nižšieho Rádu, ktorý v Selekcii pôsobí aktívne, je nápomocný pri činnostiach spoločenstva a zároveň nesie dôležité zodpovednosti vrátane role Vrchného Ceremoniára. Jeho cesta nie je len príbehom napredovania v hierarchii, ale aj príbehom vnútornej obnovy, návratu a postupného vyzrievania do pevnejšej formy služby.