Vážení návštevníci, spoločenstvo Selekcia sa aj v tomto roku rozhodlo otvoriť svoje brány ľuďom, ktorí hľadajú skutočnú magickú prax, ktorá sa odovzdáva z pokolenia na pokolenie.

My hľadáme budúcich reálnych mágov, nie manekýnov na maškarný ples. Treba si uvedomiť, že skutočne „imidž je vám nanič“, teda imidž mága ovešaného od hlavy po päty magickými znakmi a lebkami, je zbytočný. Ak niečo viete, treba prísť a dokázať to reálnymi skutkami, nie len slovami samochvály. Ak budete len rozprávať, čo všetko viete a kde kto vás volá a kam a načo, a pritom je to len váš vlastný sebaklam… Môže sa vám potom pritrafiť to, čo som raz zažil s Ašaratom. Stretli sme človeka, ktorý mu hovoril, čo všetko on už dokázal a aký je známy, pre koho každého už čo riešil. Ašarat ho celý čas počúval bez prerušenia a keď dotyčný skončil, spýtal sa Ašarata, či teda o ňom už počul. Ašarat zareagoval ako obvykle svojsky: „Áno, počul som už o tebe veľa, síce zatiaľ len od teba, ale počul som.“

Od pradávna sa v rôznych kultúrach a duchovných systémoch Diabol vykresľuje ako protivník Boha, ako nepriateľ svetla a poriadku. Pre mnohých predstavuje zlo, pokušenie, skazu, silu, ktorej sa treba vyhnúť a ktorej treba odolávať. Avšak, keď sa na túto otázku pozrieme z pohľadu mágie – skutočnej, hlbokej mágie, ktorá nevníma svet čiernobielo – odpoveď nie je taká jednoznačná.

Drahí kolegovia,

ako súčasť mojej práce na stupni HS5 by som sa s vami rád podelil o niekoľko skúseností z praxe, kde sa prelína moja zdravotnícka činnosť s magickým vnímaním hranice medzi životom a smrťou.

Smrť pre mňa nie je abstraktný pojem, ale bytosť, ktorú často vnímam ešte skôr, než si jej prítomnosť uvedomia ostatní. V nasledujúcom príbehu opisujem jeden takýto moment – stretnutie so staršou pani, ktorá cítila svoj odchod skôr, než sa fyzicky naplnil. Bol to silný zážitok, ktorý vo mne zanechal stopu a zároveň potvrdil, že aj v týchto chvíľach má mág svoje miesto.

Tu je jeden z príbehov, ktorý som sa rozhodol zaradiť do mojej práce.

Lucídne snívanie je technika, ktorú používam na prácu v alternatívnych realitách s cieľom ovplyvniť realitu, v ktorej sa nachádzam. Tieto sny mi umožňujú nielen skúmať štruktúru paralelných svetov, ale aj v nich vedome pôsobiť, čím vytváram prepojenie medzi rôznymi úrovňami existencie. V týchto realitách sa môžem stretnúť s ľuďmi, ktorí v mojej realite už nežijú, ale v tejto alternatívnej dimenzii stále existujú. Tento fenomén nie je len mentálnym výtvorom, ale reálnym presahom vedomia do priestorov, ktoré sú mimo bežného fyzického vnímania. Práve o tomto píšem aj v knihe Život po smrti, kde skúmam, ako sny môžu byť viac než len subjektívnymi predstavami – môžu byť bránami k skutočným priestorom, kde možno pokračovať v interakcii s tými, ktorí už opustili náš svet a zároveň ovplyvňovať tok udalostí v realite, v ktorej žijeme.

Hierarchické stupne v Spoločenstve Selekcia

V Spoločenstve Selekcia neexistuje náhoda, ani chaos. Každý člen prechádza duchovnou cestou, ktorá je jasne vymedzená, ukotvená v tradícii a overená rokmi praxe. Hierarchický systém, ktorý u nás funguje, nie je len formálnou štruktúrou. Je cestou rastu, vnútornej premeny a postupného zasväcovania do tajomstiev, ktoré nesie naša minulosť, prítomné dielo i budúcnosť Spoločenstva Selekcia.

Úvod k článku „Návšteva vo svete démonov“

Nasledujúci text nie je fikciou, fantáziou ani alegóriou.
Je to autentická skúsenosť vedomia, ktoré prekročilo hranicu nášho sveta a vstúpilo do priestoru, kde sa zrkadlí tieň ľudskej existencie.
Svet démonov nie je len vonkajší. Je tvorený tým, čo ľudstvo v sebe zanedbáva, potláča a kŕmi.

Tichí pozorovatelia: Bytosti za závojom, ktoré sledujú mágov

„Sú tí, ktorí hovoria… a sú tí, ktorí mlčia.
No najväčšiu silu majú tí, čo len sledujú.“
(z Rukopisu skál, Anách)

„Niekedy vojdeš do miesta, kde sa ani tvoj dych neodváži znieť nahlas. Kde aj myšlienka sa zastaví, akoby čakala, či smie pokračovať. V týchto chvíľach nevieš, či si v prítomnosti niečoho veľkého… alebo len zrkadlíš svoju vlastnú hĺbku. A práve tam – v tej nehybnosti – sledujú Tichí pozorovatelia.“

Ako sme prežili v tichu: Spomienka na Anách v čase totality
Spoločenstvo Anách dnes znova žije. Ale aby mohlo žiť, muselo najprv prežiť.
Táto úvaha prináša osobné svedectvo o tom, ako sa duchovné učenie Anách zachovávalo počas desaťročí útlaku, sledovania, zakázanej komunikácie a tichého odporu. Je to rozprávanie o odvahe, ktorá sa neraz odohrávala v skrytosti, o pamäti, ktorú nezlomil ani systém, ani strach.
Aj v dobe, keď sa nesmelo hovoriť, sme sa stretávali. Aj keď nás vymazali zo škôl, práce a funkcií — mlčali sme, ale nezabudli. A dnes, keď Spoločenstvo Selekcia oslavuje 30 rokov svojej cesty, je čas pripomenúť si, čo jej predchádzalo.