“Ôsma kapitola predstavuje z iného uhla pohľadu nekonečno. Tajné spoločenstá sa od nepämeti snažia udržať isté tradície, ktoré uchovávajú isté tajomsvtá, postupy a magické techniky, ktoré vedú učencov k istému poznaniu, ktoré môžeme nazvať aj osvietenstvom alebo zasvätením.

“Ten blázon sa istotne opäť zamotal na svojich cestách s nejakou ženou. Vsadím na to jed! A ten druhý cvok si určite na mňa ani raz za 300 rokov nespomene! Blázni, blázniví! Jeden horší, ako tretí! Zabijem sa, keď som dobry? A prečo by som to robil, keď som už dávno mŕtvy? Ani len náhodou! Ani len náhodou!”, šomral si tajomný starec popod fúz, sediac pred starým kamenným domom niekde na predmestí Paríža.

Donatien si ostatné dni moc neoddýchol. Veľa myšlienok mu uháňalo jeho mysľou. Cítil sa ako splašený čierny kôň, ktorý vrhá svoj tmavý tieň nad celým Francúzkom a nevie si pomôcť. Claude, ktorý ho sprevádzal, pokojne kráčal vedľa neho a užíval si krásy záhrady.

Donatien sa po veľmi zvláštnych snoch a náročnej noci pozeral na Claudea ako na zjavenie z iného sveta. Mierne nesvoj, sa postavil z kresla a sledoval Claudea, ktorý mu naznačil aby ho následoval smerom von z pracovne. Kráčali spolu po schodoch do dolnej časti hradu, odtiaľ dlhou chodbou, smerom do jedálne. Pri vstupe ich už čakal služobník Jozeph, ktorý im pripravil na jedálenskom stole štedré raňajky.

Donatien, sedel v kresle a pozeral na tleljúce uhlíky v pahrebe. Jeho telo zmáhala únava a nedostatok spánku. Premýšľal nad rozhovormi, ktoré viedol s Claudeom. Stále sa vo svojich myšlienkach z dlhého večera pozastavoval pri momente, kedy sledoval Clauda, ako stojí pri otvorenom okne. Donatien od toho momentu nevedel dôjsť k záverom, ktoré by mu dávali jasnú predstavu, ktorú by dokázal akceptovať a pokojne zaspať. Po chvíli, sa jeho pohľad presunul ku oknu, pri ktorom stál nedávno Claude. Okno bolo zatvorené a v kresle pred ním nesedel nik. 

Neznámy.

“On ti je prazvláštny tvor. Pri stretnutiach toho veľa nenahovoril a pritom viem, že dlhé roky bol členom nášho rádu. Postupne ako stárol, menil sa a pritom mladol. Prišiel na mnohé techniky, ktoré sú mi dodnes neuchopiteľné. Dokáže sa spojiť so svetmi, na ktoré sa podarí napojiť len veľmi málo z našich súputnikov na tejto ceste. Život v tele ho obdaril pozoruhodným tajomným šťastím, ktoré mu pomáha aj v tých najtemnejších chvíľach, keď to ani len nečaká. Dodnes úprimne neviem, či tie sily vlastne riadi alebo ony jeho, každopádne s tými silami prirodzene žije od narodenia v neuvedomelom stave. Je to veľmi špecifické, pretože ešte nikdy som sa s nikým podobným, ktorý by v takej miere ovládal isté druhy mágie nestretol a vidíš, napokon si ma našiel.”