Nie je to tak dávno, čo ma oslovili, aby som mal prednášku pre sledujúcich na jednej zo sociálnych sietí. Debata ako taká šla rôznymi smermi – od náplne mojej práce po skúsenosti, ktorými som prešiel.

V diskusii sa ozvala jedna pani, ktorá má doma problémy, a tie sa ťahajú už dlhodobo.
Od samovraždy manžela, cez hrozné pocity až po zvuky, ktoré sa im diali doma a na pozemku.

Mágia je cesta poznania, v ktorej sa stretáva viditeľný svet s neviditeľnými zákonitosťami.
Každý, kto sa touto cestou vydáva, skôr či neskôr narazí na zásadnú otázku: kto má moc alebo právomoc určovať, ako má byť mágia správne chápaná, vyučovaná a uplatňovaná?

Je to otázka, ktorá v sebe nesie viac než len spor o názory — je to otázka zodpovednosti, odovzdávania tradície a ochrany kvality magického učenia.

Úvod

V mágii niet silnejšieho spojenca — a zároveň prísnejšieho skúšajúceho — ako je čas.
Čas je prúdom, ktorý pretvára vedomie, skúsenosť aj poznanie. Nie je to len plynutie dní a rokov.
Je to sila, ktorá ukladá vrstvy poznania do neviditeľných polí a zároveň preveruje všetko, čo mág buduje.

Preto v mágii platí staré učenie: história mágie je učiteľkou času, pravda mágie je dcérou času.

Náboženstvo – Modlárstvo – Mágia

Tri cesty práce s duchovným svetom: porovnanie podstaty a cieľov

1. Náboženstvo

Definícia:
Náboženstvo je systém viery a praktík, ktorý je zameraný na vzťah človeka s božstvom alebo transcendentnou silou.
Typicky zahŕňa:

Tradície mágie – zachovať či modernizovať v rámci Selekcie?

V mágii existuje prirodzené napätie medzi tým, čo je staré a posvätné, a tým, čo je nové a živé.
V Spoločenstve Selekcia si túto rovnováhu uvedomujeme každý deň. Ako kráčať vpred, a pritom nezabudnúť, odkiaľ sme vyšli? Otázka zachovania tradícií v mágii je stará ako samotná prax. V Spoločenstve Selekcia sa neraz otvára diskusia, do akej miery máme tradície držať a kedy ich môžeme meniť. Nie je to len o nostalgii.
Ide o korene, ktoré držia štruktúru nášho duchovného domu pokope.

V dejinách Spoločenstva Selekcia sa uchováva tichá, no mimoriadne silná tradícia, ktorá sa odovzdávala z veľkňaza na veľkňaza – tradícia zlatého rúcha. Hoci za súčasnej éry toto rúcho nebolo nikdy oblečené, jeho existencia zostáva živá a jeho význam nesmierny.
Zlaté rúcho nie je súčasťou bežného ceremoniálneho šatu. Nie je určené na oslavy, slávnosti ani na bežné rituály. Je to rúcho výnimočné, určené len na chvíle, keď Spoločenstvo Selekcia čelí vážnemu ohrozeniu – vonkajšiemu alebo vnútornému, viditeľnému alebo skrytému.