– Cesta mága ako vedomý vývoj vedomia –

Nie každé učenie má hierarchiu. No tam, kde ide o skutočnú prácu s energiou, vedomím a zodpovednosťou, sa hierarchia nestáva obmedzením, ale mapou vedomia.
V spoločenstvách Anách aj Selekcia sú hierarchické stupne prirodzenou súčasťou duchovnej cesty. Nejde len o vnútornú štruktúru – ide o zrkadlenie duchovného vývoja mága, o jasnú orientáciu, kam patrí, čo má zvládnuté, a na čo je už pripravený.

Chetitská mágia

Upozornenie: Tento príspevok je zámerne rozsiahly.
Obsahuje súvislý myšlienkový tok, ktorý by sa rozdelením stratil. Zahŕňa historický prehľad, prepojenie s tradíciou Spoločenstva Anách a Selekcia aj konkrétnu magickú techniku. Text má približne šesť strán a odporúčam ho čítať v celku, ako jednotnú duchovnú, myšlienkovú a výučbovú líniu.

Úvod

V mágii niet silnejšieho spojenca — a zároveň prísnejšieho skúšajúceho — ako je čas.
Čas je prúdom, ktorý pretvára vedomie, skúsenosť aj poznanie. Nie je to len plynutie dní a rokov.
Je to sila, ktorá ukladá vrstvy poznania do neviditeľných polí a zároveň preveruje všetko, čo mág buduje.

Preto v mágii platí staré učenie: história mágie je učiteľkou času, pravda mágie je dcérou času.

Magické rúcho v mágii

Magické rúcho nie je iba tradíciou Selekcie — je to starý a univerzálny prvok v mágii naprieč rôznymi kultúrami a školami.

V každej tradícii, kde mág alebo kňaz vstupoval do zmeneného stavu vedomia a pracoval so svetom energií, sa objavovala potreba osobitného odevu.
Rúcho slúžilo nielen ako ochrana, ale aj ako symbol prechodu — keď si mág oblečie rúcho, dáva tým najavo, že opúšťa bežnú realitu a vstupuje do sveta medzi svetmi.

Tradície mágie – zachovať či modernizovať v rámci Selekcie?

V mágii existuje prirodzené napätie medzi tým, čo je staré a posvätné, a tým, čo je nové a živé.
V Spoločenstve Selekcia si túto rovnováhu uvedomujeme každý deň. Ako kráčať vpred, a pritom nezabudnúť, odkiaľ sme vyšli? Otázka zachovania tradícií v mágii je stará ako samotná prax. V Spoločenstve Selekcia sa neraz otvára diskusia, do akej miery máme tradície držať a kedy ich môžeme meniť. Nie je to len o nostalgii.
Ide o korene, ktoré držia štruktúru nášho duchovného domu pokope.

Selekcia – chrám v hlučnom svete

Selekciu som nezaložil zo svojej vôle. Založil som ju na pokyn mojich predchodcov, ako pokračovanie Spoločenstva Anách – duchovného celku, ktorý vo svojej dobe uchovával múdrosť, aj keď ju vonkajší svet nechápal.
Selekcia je jeho pokračovaním – nie historickým, ale energetickým, vedomým a duchovným.
Niektoré veci sa nemenia – len si hľadajú nové nádoby.