Mágia nie je iba o sile, zasvätení a rozširovaní vedomia. Ak sa má vyučovať zodpovedne, musí sa hovoriť aj o rizikách. Tak ako existujú choroby tela, existujú aj choroby mágie – stavy vedomej a energetickej nerovnováhy, ktoré vznikajú pri neprimeranej, príliš rýchlej alebo neukotvenej práci s energiou.

Túto tému nepíšem teoreticky. V rámci vedenia Spoločenstva Selekcia som sa s týmito javmi stretol opakovane. U niektorých kolegov došlo k rozkolísaniu vedomia, energetickému vyčerpaniu alebo k posunu reality. V určitých situáciách som ich musel stabilizovať, uzatvárať rozbité energetické štruktúry a znovu ukotvovať ich vnútorné centrum. Nie je to jednoduchý proces. Vyžaduje si to čas, disciplínu, trpezlivosť a niekedy aj dočasné zastavenie ich práce. Práve preto je téma chorôb mágie zásadná a mala by byť pevnou súčasťou každej serióznej výučby.

Úvod: pojem temného zla v mágii

Téma temného zla patrí k najstarším a zároveň najviac nepochopeným témam v mágii, duchovných systémoch aj náboženstvách. V populárnej kultúre je temné zlo často vykresľované ako vonkajšia sila, démonická entita alebo nepriateľ, ktorého treba poraziť.
Skutočná magická tradícia však pracuje s týmto pojmom omnoho hlbšie a presnejšie.
Pre mága nie je temné zlo len niečo „tam vonku“, ale predovšetkým stav vedomia, narušenie rovnováhy a vedomé odmietnutie zodpovednosti.

Archetyp Kňaza predstavuje jeden z najcitlivejších a zároveň najmenej pochopených stupňov duchovnej cesty v mágii. V línii, ktorá sa formovala už v čase Kamennej Ruže a neskôr pokračovala v tradíciách Anách a Selekcie, nebol Kňaz nikdy vnímaný ako „nižší Veľkňaz“, ani ako technický vykonávateľ rituálov. Kňaz je stav bytia, nie funkcia.

Vždy, keď idem trénovať na cintorín, si uvedomujem, že je nevyhnutné rešpektovať samotný cintorín aj všetko, čo sa na ňom a v ňom nachádza. Základy vstupu väčšina z nás pozná, no napriek tomu považujem za dôležité pripomenúť, že je potrebné požiadať lokalitu a bytosti v nej o vstup a vnímať jej „náladu“.

Poznámka pre čitateľa

Tento príspevok je odborne náročný a pracuje s pojmami, ktoré presahujú bežné chápanie mágie či spirituality. Nemusí dávať okamžitý zmysel každému – a je to v poriadku.
Niektoré texty prichádzajú skôr, než dozrie čas ich pochopenia. Keď sa k nim človek vráti neskôr, často zistí, že zrazu hovoria jasne.

V Ašaratových knihách sa ukrývajú vrstvy poznania, ktoré sa neodhalia pri prvom čítaní.
Nie sú to knihy určené na jednorazové prebehnutie očami. Sú to živé učebnice mágie, mapy duchovných svetov a brány k hlbšiemu vedomiu, ktoré sa otvárajú postupne, podľa úrovne zrelosti toho, kto do nich nahliada.