Počas rokov výučby som si všimol jednu vec. Začínajúci mág sa najčastejšie obáva, či zvládne techniky, či si zapamätá všetky postupy alebo či bude mať dostatok vedomostí. To všetko je dôležité, ale podľa môjho názoru existuje ešte jedna vec, ktorá je oveľa náročnejšia.

Naučiť sa ovládať vlastné city a emócie.

Jednou z oblastí, ktorá býva v mágii najčastejšie nesprávne chápaná, je invokácia bytostí.
Stačí si prečítať niekoľko ezoterických kníh alebo pozrieť filmy a človek získa predstavu, že mág privoláva bytosti preto, aby nad nimi získal moc alebo aby mu bezvýhradne slúžili.

Môj pohľad je po desaťročiach práce v mágii úplne odlišný.

Keď sa hovorí o mágii, mnohí si predstavia silu, tajomné schopnosti, rituály alebo výnimočné zážitky. Skutočná mágia však podľa mňa nezačína vo chvíli, keď sa človeku darí. Nezačína ani vtedy, keď ho obdivujú druhí alebo keď má pocit, že všetko zvláda.

Keď som sa prvýkrát začal zaujímať o mágiu, bol som presvedčený, že ide o tajomné rituály, staré knihy a schopnosť meniť realitu silou vôle. Takto si mágiu predstavuje mnoho ľudí aj dnes.
Tajomné symboly, zaklínadlá, neznáme sily a schopnosť dosiahnuť to, čo sa zdá byť nemožné.

Keď sa v mágii povie slovo mantra, mnoho ľudí si predstaví iba opakovanie určitých slov, viet alebo zvukov. Pre začiatočníka môže mantra pôsobiť ako forma meditácie alebo sústredenia. Čím však človek postupuje na ceste mágie vyššie, tým viac sa mení jeho pohľad na význam mantier.

Pre Majstra a vyššie hierarchické stupne už mantra nie je iba slovom.

I. časť – MVR Cháron: Môj deň zasvätenia, na ktorý nezabudnem

Pôvodne som tieto slová vôbec nechcel písať verejne. Bola to správa určená môjmu učiteľovi, skôr moje osobné zhrnutie dňa než text pre blog. No po zvážení som dospel k tomu, že možno má zmysel túto skúsenosť opísať.
Nie ako dôkaz. Nie ako snahu niekoho presviedčať. Ale ako úprimnú výpoveď človeka, ktorý niečo prežil a hľadá pre to vlastné pochopenie.

Ak mám byť úprimný, ten deň začal ako zvyčajne. A predsa nie.