Mágia nie je iba o vedomostiach, presvedčení alebo vôli mága. Ak ju chceme vykonávať dobre, potrebujeme aj dobré techniky. Práve technika je často mostom medzi tým, čo mág teoreticky vie, a tým, čo dokáže v skutočnej praxi vykonať.

Za desaťročia praxe som sa stretol s ľuďmi, ktorí mali množstvo teoretických vedomostí.
Poznali pojmy, čítali knihy, vedeli hovoriť o energiách, astrále, rituáloch či rôznych systémoch mágie.

Keď však mali niečo vykonať prakticky, zistili, že samotná teória nestačí.

Mágia sa musí aj robiť.

A práve preto potrebuje mág techniky, ktoré sa postupne naučí používať tak prirodzene, že nad jednotlivými krokmi časom nemusí premýšľať.

Dobrá technika nemusí byť zložitá

Medzi začínajúcimi mágmi sa niekedy objavuje predstava, že čím je určitá magická technika komplikovanejšia, tým musí byť lepšia alebo účinnejšia.

Ja si to nemyslím.

Dobrá technika nemusí obsahovať desiatky úkonov, zložité formulácie ani množstvo pomôcok.
Mala by byť predovšetkým zrozumiteľná, zvládnuteľná a prakticky použiteľná.

Ak mág presne vie, čo robí, prečo to robí a aký je princíp danej techniky, má v rukách nástroj, s ktorým môže ďalej pracovať.

Jednoduchá technika, ktorú človek dokonale ovláda, môže byť v praxi oveľa hodnotnejšia než komplikovaný rituál, pri ktorom si polovicu času nie je istý, čo vlastne robí.

Techniku nestačí poznať

Keď si niekto prečíta opis magickej techniky, ešte to neznamená, že ju ovláda.

Je to podobné ako pri remesle. Môžete si prečítať návod, ako používať určitý nástroj, ale skutočnú istotu získate až tým, že ho budete používať.

V mágii je to podobné.

Sústredenie, vizualizácia, práca s vlastnou vôľou, ochrana, práca s priestorom, vytvorenie a ukončenie rituálneho priestoru a ďalšie postupy sa rozvíjajú predovšetkým opakovanou praxou.

Až po čase mág spozná, kde robí chyby, čo mu vyhovuje, čo musí zlepšiť a čo už dokáže vykonávať prirodzene.

Preto vždy hovorím, že mágia sa nedá naučiť iba čítaním.

Štúdium je potrebné. Bez neho by človek často ani nevedel, čo má robiť. Ale štúdium musí byť spojené s praxou.

Najskôr sa techniku naučme, až potom ju meňme

Učiteľ môže žiakovi odovzdať základný postup. Nemôže však celý život vykonávať mágiu namiesto neho.

Keď mág získava skúsenosti, postupne zisťuje, že niektoré veci mu vyhovujú viac a iné menej.
Časom si môže jednotlivé postupy prispôsobiť svojej osobnosti a vlastnej praxi.

Nemal by to však robiť príliš skoro.

Najskôr je potrebné naučiť sa techniku v jej pôvodnej podobe, pochopiť jej princíp a získať s ňou vlastnú skúsenosť.

Ak človek začne meniť postup ešte skôr, než mu porozumel, často už potom nevie, čo vlastne fungovalo, čo nefungovalo a prečo.

Najskôr sa teda učíme techniku.

Potom ju praktizujeme.

A až následne ju môžeme začať robiť skutočne svojou.

Mág potrebuje viac než jednu techniku

V magickej praxi podľa mňa neexistuje jeden univerzálny postup vhodný na všetko.

Inú techniku používame na sústredenie, inú na ochranu, inú pri práci s priestorom, inú pri meditácii a ďalšie pri jednotlivých oblastiach magickej praxe.

Preto si mág počas svojho vývoja vytvára akúsi vlastnú výbavu.

Nemusí obsahovať stovky techník.

Oveľa dôležitejšie je mať niekoľko alebo niekoľko desiatok postupov, ktorým človek dobre rozumie a ktoré dokáže správne použiť vtedy, keď ich potrebuje.

Dobrý mág nie je ten, kto pozná najviac techník. Dobrý mág vie, ktorú techniku má v danej chvíli použiť.

Práve preto vznikla Kniha mágie I. a II.

Potreba kvalitných, zrozumiteľných a prakticky použiteľných techník bola jedným z hlavných dôvodov, prečo vznikla Kniha mágie pre HS1 až HS6 a následne pre HS7 až HS9

Popri nej vznikajú aj ďalšie publikácie od kolegov, čo považujem za veľmi dôležité. Každý skúsený človek môže do systému priniesť svoje poznatky, skúsenosti a pohľad na určitú oblasť.

Moja Kniha 1 mágie má približne 1300 strán formátu A4 a Kniha mágie 2 má 820 strán A4

Od začiatku som ju písal tak, aby v nej bolo čo najmenej zbytočnej omáčky a čo najviac toho, čo môže človek pri štúdiu a praxi skutočne použiť.

Je to predovšetkým kniha techník, postupov a praktickej výučby.

Jej cieľom nie je iba hovoriť o mágii.

Jej cieľom je postupne pripraviť človeka na reálnu magickú prax.

V systéme Selekcie už na stupni HS3 – Čakateľ na majstra adept ovláda základné prvky ochrany a ďalšie základy potrebné pre pokračovanie štúdia.

Od stupňa HS4 – Majster sa už podľa nášho systému dostáva do úrovne, keď má byť schopný svoje vedomosti a naučené techniky používať samostatne v reálnej praxi.

A práve tu sa dostávame k tomu, prečo v názve článku nepíšem iba o technikách.

Píšem o dobrých technikách.

Nie je technika ako technika

To, že niekto niečo nazve magickou technikou, ešte automaticky neznamená, že ide o techniku, ktorú možno reálne použiť.

Niekedy autor opíše určitý postup, ale zámerne z neho vynechá podstatnú časť.

Čitateľ dostane akési priblíženie techniky. Dostane jej vonkajší obal. Možno sa dozvie, čo má približne robiť.

Ale nedostane kľúč.

A bez neho môže techniku skúšať opakovane a stále bude cítiť, že mu niečo chýba.

Potom existuje aj druhý extrém.

Niekedy sa ako technika prezentuje niečo, čo podľa môjho názoru nedáva zmysel už od samotného začiatku. Môže to byť vytvorené ako zaujímavý obsah do knihy, aby kniha pôsobila tajomnejšie, mala viac strán alebo sa jednoducho lepšie predávala.

Mágia sa však podľa mňa nemá učiť ako komerčná rozprávka.

Ak niekomu odovzdávam techniku, chcem, aby dostal techniku, ktorú môže skutočne študovať a používať.

Nepíšem v inotajoch

Pri písaní Knihy mágie som sa rozhodol pre otvorený spôsob.

Techniky sa snažím písať priamo.

Nepotrebujem okolo nich vytvárať umelú tajomnosť ani písať spôsobom, pri ktorom musí žiak hádať, čo tým autor vlastne myslel.

Ak má človek právo určitú techniku študovať a dosiahol úroveň, pre ktorú je určená, má dostať informácie potrebné na to, aby jej mohol porozumieť.

To však neznamená, že Kniha mágie nemá svoju ochranu.

V rámci nášho systému je chránená proti zneužitiu človekom, ktorý na jej používanie nemá právo.

Napriek tomu je samotný text napísaný otvorene.

A práve tu sa dostávame k jednému zo základných tajomstiev mojej Knihy mágie.

Text je čitateľný, ale ešte nemusí byť otvorený

Text je čitateľný, ale ešte nemusí byť otvorený. A pritom je od začiatku úplne otvorený.

Na prvý pohľad to môže znieť ako protirečenie.

Nie je.

Počas rokov mi viacerí žiaci povedali veľmi podobnú vec.

Vrátili sa k časti Knihy mágie, ktorú už predtým čítali, a zrazu mi povedali približne toto:

„Veď toto tam bolo celý čas. Ako je možné, že som to predtým nevidel?“

A práve v tom je celé tajomstvo.

Text sa nezmenil. Kniha sa nezmenila. Zmenil sa človek, ktorý ju čítal.

Keď tú istú časť čítal prvýkrát, ešte nemal skúsenosti potrebné na to, aby videl všetky súvislosti.

Medzitým však absolvoval ďalšie štúdium, naučil sa nové techniky, získal praktické skúsenosti a postupne dozrel.

Potom sa vrátil k rovnakému textu.

Slová boli rovnaké.
Vety boli rovnaké.

Ale zrazu v nich videl niečo, čo tam predtým pre neho akoby nebolo.

Nie preto, že by som to pred ním ukryl do nejakých inotajov.

Bolo to tam celý čas.

On však ešte nebol pripravený tomu porozumieť.

Toto je podľa mňa jedno zo základných tajomstiev Knihy mágie.

Dobrá technika rastie spolu s mágom

Dobrá technika nemusí človeku odhaliť všetko pri prvom prečítaní.

Nie preto, že by autor zámerne zatajil podstatnú časť postupu.

Ale preto, že niektorým veciam možno skutočne porozumieť až vtedy, keď človek získal skúsenosť, ku ktorej sa daná informácia vzťahuje.

Začiatočník môže v texte vidieť jeden význam.

Pokročilejší mág v tom istom texte uvidí ďalšie súvislosti.

A človek, ktorý danú techniku používa dlhé roky, v nej môže objaviť ešte ďalšiu vrstvu.

Preto dobrú techniku nevnímam iba ako návod typu:

urob krok jeden, potom krok dva a nakoniec krok tri.

Dobrá technika je zároveň nástrojom učenia.

A dobrá Kniha mágie podľa môjho názoru nemá byť knihou, ktorú človek raz prečíta a potom ju odloží do police.

Má to byť kniha, ku ktorej sa počas svojho vývoja opakovane vracia.

Možno po mesiaci.
Možno po roku.
Možno po niekoľkých rokoch.

A niekedy až potom zistí, že odpoveď, ktorú dlho hľadal, mal celý čas pred sebou.

Len ju ešte nevedel vidieť.

Ani dobrá technika nenahradí premýšľanie

Ani najlepšie naučený postup však nenahradí rozum a skúsenosť mága.

Mág by si mal uvedomovať, čo chce vykonať, prečo to chce urobiť a či je zvolená technika pre danú situáciu vhodná.

Mechanické opakovanie naučených úkonov ešte z nikoho skúseného mága neurobí.

Technika je nástroj.

A ako pri každom nástroji, veľa závisí od človeka, ktorý ho používa.

To je zároveň jeden z dôvodov, prečo má pri výučbe mágie také dôležité miesto postupnosť.

Človek sa nemá bezhlavo vrhnúť na pokročilú techniku iba preto, že ju niekde našiel.

Najskôr potrebuje základy, potom skúsenosť a až následne môže pokračovať ďalej.

Pozorovanie je súčasťou techniky

Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môže začínajúci mág robiť, je pozorovať.

Pozorovať seba.
Pozorovať svoje reakcie.
Pozorovať priebeh práce.
Pamätať si, čo urobil, a porovnávať vlastné skúsenosti.

Práve tak sa z jednoduchého vykonávania techniky postupne stáva skutočná prax.

Zároveň by mág nemal automaticky pripisovať mágii všetko, čo sa okolo neho po vykonaní určitého postupu stane.

Musí sa naučiť rozlišovať medzi vlastným očakávaním, náhodou, bežným vývojom udalostí a tým, čo sám považuje za výsledok svojej magickej práce.

Aj schopnosť rozlišovať patrí k skúsenosti mága.

Technika dáva mágii poriadok

Bez techniky sa môže magická práca veľmi ľahko zmeniť na improvizáciu, pri ktorej človek zakaždým robí niečo iné a nakoniec nedokáže posúdiť ani vlastné skúsenosti.

Technika prináša poriadok, opakovateľnosť a disciplínu.

Vďaka tomu sa mág môže vracať k rovnakému postupu, porovnávať svoje skúsenosti a postupne sa zlepšovať.

A práve v tom vidím jej najväčšiu hodnotu.

Mágia totiž podľa mňa nie je súťaž v tom, kto vykoná najzložitejší rituál, kto pozná najviac tajomných slov alebo kto dokáže pred okolím pôsobiť najzáhadnejšie.

Je to cesta učenia, skúseností a praxe.

Ak teda chceme mágiu robiť dobre, potrebujeme dobré základy, kvalitné vedenie, vlastnú skúsenosť a predovšetkým dobré techniky, ktoré sme sa naučili skutočne ovládať.

Pretože medzi technikou, ktorú sme si niekde prečítali, a technikou, ktorú sme pochopili, nacvičili a dokážeme použiť v praxi, je veľký rozdiel.

A práve tento rozdiel postupne vytvára mága.

Záver

Mág sa nestáva mágom tým, že prečíta veľa kníh alebo pozná množstvo názvov techník.
Stáva sa ním postupne – štúdiom, praxou, skúsenosťou a schopnosťou správne používať to, čo sa naučil.

Preto prikladám dobrým technikám taký význam. Technika má byť použiteľná, zrozumiteľná a úplná. Nemá človeka iba zaujať, ale má ho niekam posunúť.

Aj preto vznikla Kniha mágie takto vznikla. Nie ako kniha na jednorazové prečítanie, ale ako pracovný nástroj, ku ktorému sa žiak počas svojho vývoja vracia znova a znova.

A možno práve v tom je jej najväčšie tajomstvo.

To, čo dnes v texte ešte nevidíme, môžeme po rokoch praxe pochopiť úplne jasne. Nie preto, že sa zmenil text, ale preto, že sme sa zmenili my.

Dobrá technika teda neučí iba to, čo máme robiť.

Učí nás postupne aj to, ako máme premýšľať ako mág.

PS:
V nasledujúcom príspevku sa budem venovať téme: Ak prechádzaš peklom v mágii aj v živote, mám pre teba radu – nezastavuj sa.

Začiatok formulára

Spodná časť formulára

PS2:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk