Keď sa zamyslíme nad významom dvoch slov ako sú trpezlivosť a vytrvalosť, napriek tomu, že sú veľmi úzko spojené, je medzi nimi rozdiel. Spomeniem najskôr trpezlivosť, ktorá naznačuje toleranciu, alebo vytrvalosť v ťažkých situáciách. Ako protipól pôsobí vytrvalosť, ktorá naznačuje odhodlanie pre dosiahnutie nášho cieľa. Keď sa teda zamyslím nad tým, že čo je hlavný rozdiel medzi trpezlivosťou a vytrvalosťou, vychádza mi to, že vytrvalosť naznačuje činnosť, trpezlivosť nie.

Na úvod by som Vám rad milí kolegovia poprial všetko dobré v novom roku 2021.

Ako moji kolegovia, aj ja rozpoviem svoj príbeh. Možno to pojmem trošku zoširoka, ale chcem opísať čo najlepšie všetky súvislosti. Budem sa snažiť opísať, čo som prežívala, čím som si prešla a ako sa menili moje predstavy o sebe, o živote, o ľuďoch. Aj keď si uvedomujem, že odkryjem niektoré svoje zraniteľné miesta.

Tagy: Postrehy, Príbehy, Zamyslenia

Moja cesta sa začala ešte kedysi dávno, keď som sa nedopatrením ocitol na kurzoch radiestézie (práca s virguľou), na ktorých som sa naučil merať geopatogénne zóny. V tých časoch ma viac lákalo liečiteľstvo, zdravý životný štýl a ako zostať mladý do 100+ rokov. Mágia bola len niečo sťa sprievodný jav, ktorý mi veľa nehovoril. Preto, keď ma prvýkrát Lumina nakriatavala si pozrieť blogy spoločenstva Selekcia, bral som to dosť vágne. Pozrel som si ich informatívne, ale tam to skončilo. Čas plynul a plynul, medzičasom som i prekonal vážne zdravotné ťažkosti, keď to opätovne spomenula s tým, že by sa aj prihlásila.

Milí kolegovia a priatelia,

tak sa nám ďalší rok priblížil ku koncu. No tento nebol celkom štandardný. Kým po iné roky sme si mnohí želali trochu spomaliť a mať viac času na seba a na svojich blízkych, teraz sa nám to vyplnilo, aj keď by sme si k tomu určite vedeli predstaviť aj príjemnejšie okolnosti. Tým, že sme museli okresať svoje aktivity len na nevyhnutné minimum, sme získali veľa priestoru. Ono sa to ani nezdá, však? Využili sme vôbec ten čas, ktorý nám kvôli rôznym lockdownom vznikol? Alebo sme týmto rokom prehrmeli rovnakou rýchlosťou, ako predtým? Naučili sme sa niečo? Totiž, nie sú až tak podstatné okolnosti, ktoré často nemáme ako ovplyvniť. Dôležitá je naša reakcia na ne.

Verím, že sme si počas tohto roka viacerí uvedomili, aké je dôležité mať po boku tých správnych ľudí a že sme využili vzniknuté časové okná najlepšie, ako sa dalo, nielen bezduchým prepínaním televíznych programov.
Snáď už čoskoro sa budeme môcť stretávať bez obáv a z celej tejto situácie si dokážeme zobrať aj niečo pozitívne.

Prajem Vám v rámci možností príjemný štart roka 2021 🙂

Tara

Vyhľadávať geopatogénne zóny je možné viacerými spôsobmi. Jeden je priamy, keď človek priamo cíti, že sa do geopatogénnej zóny dostal a cíti na sebe jej vplyv. To je napríklad v našom spoločenstve Selekcia tiež predmetom výučby, naučiť sa rozpoznávať rôzne energetické zóny a v podstate pri geopatogénnych zónach je to o naladení sa špecificky na ne, na ich frekvenciu. Ja zatiaľ mám v čase písania tejto práce problém sa na ne takýmto spôsobom naladiť, a preto sa ešte stále spolieham na overený spôsob pomocou virgule. Musím však spomenúť, že dokážem precítiť napríklad Hartmannove uzly dlaňou ruky, ako také jemné pichanie do dlane. Vodné žily cítim ako chlad (vánok) vanúci do dlane. V tomto prípade je však postup taký, že najprv si pri plnom prepnutí vyhľadám Hartmannov uzol a potom, keď už viem, kde ho mám hľadať ho dokážem precítiť pohybom ruky z a do uzla. Vnímam hlavne tú zmenu. Toto isté s vodnou žilou. Samozrejme najlepšie je skúšať v pokojnom prostredí, napríklad v laboratórnych podmienkach bytu, kde nefúka vietor, ktorý by nám mohol skresľovať pocity. U mňa napríklad ten chlad do dlane pri vodnej žile by nefungoval vonku pri bežnom pohybe vzduchu, pretože by sa zapojila logika (náš úhlavný nepriateľ), a tá by ma rýchlo utvrdila, že to len vietor a nič také ako zóny neexistuje. Avšak v priestore bez prítomnosti prievanu je neodškriepiteľné, že niečo cítime.