27
Jan

Minulé životy I

   Odoslal Asarat a zaradil do Mágia, Výuka

To, či si pamätáme svoje minulé životy, závisí od nášho osobného vývoja, prístupu a poznania. Asi 4 dni pred pôrodom si duša začne uvedomovať seba samú a začne sa pripravovať na pôrod, je si vedomá toho, že je. Predtým vieme o svojej karme a ciele svojej cesty všetko. Do piatich dní po pôrode prichádza moment zabudnutia. Vtedy sa dieťa stáva skutočne dieťaťom a prestáva byť predchádzajúcou bytosťou. Ale až do siedmych rokov si môže dieťa v niektorých prípadoch (keď sa pred pôrodom niečo pokazí), pamätať niečo zo svojho minulého života. Veľmi ojedinele si môže spomínať až do 11 rokov. Potom sa vymazávajú všetky spomienky, aby človek nebol rušený minulosťou. Teraz hovoríme o bežných životoch bežných ľudí (nie mágovia alebo pôvodné inkarnácie). V minulom živote sme niečo urobili a potom sme sa inkarnovali znovu s tým, že sme si dali nejaký cieľ. Zbavujeme sa aj spomienok na svet paralely, aby sme nevedeli, že sme žili. Niektoré kulty (budhisti) si tréningami udržujú svoju pamäť a vedia ju prenášať a znovu oživovať.
Tá duša sa do tela dostáva cca 4 dni pred pôrodom, ale môže to byť aj v deň pôrodu. Vtedy si plne uvedomuje svoj pôrod aj všetko, čo sa deje, aj keď to nevie nijako vyjadriť. Potom dochádza k vymazaniu spomienok na všetko, čo bolo vo svete paralely. Do piatich dní si uvedomuje aj to, že leží v perinke, že mu niečo vadí – pred chvíľou to ešte bol úplne iný jedinec. A potom postupne zabúda.
Počas prvých siedmych rokov môže dieťa rozprávať, že jeho rodičia nie sú jeho rodičia a že chce ísť domov a pod .Proste si pamätá svoj predchádzajúci život dieťaťa, ale nepamätá si svoj dospelý život – k tomu detskému má bližšie. V siedmych rokoch dochádza k úpadku a keď dieťa nerozvíja tento svoj stav vedomia, tak to zaniká a nové zážitky mu z vnútra a z podvedomia vymazávajú spomienky na ten predchádzajúci život. Pokiaľ sa to nestane, tak v extrémnych prípadoch sa to môže preniesť až do 11 roku života a vtedy dochádza k prelomu – začína puberta a fyziologické premeny zapríčinia tento zlom. Ak sa tak nestane, človek si môže až do smrti pamätať svoj predchádzajúci život. Toto sú tri zlomové obdobia: 5 dní, 7 rokov a 11 rokov. Pokiaľ ich človek prekoná, tak si aj naďalej dokáže vybavovať veci zo svojich minulých životov, ktoré iní nedokážu.

Ak sme si niečo zapamätali a chceme sa do toho zahĺbiť, stačí jednoduchá meditácia a navodenie danej veci. Pomáha aj pozeranie nejakých filmov, vžitie sa do toho deja a zrazu zistíte, že sa rozčuľujete nad tým, že to bolo v skutočnosti úplne inak než v tom filme. A takto si uvedomíte udalosť, ktorá je súčasťou vášho predchádzajúceho života. Ďalej to môže byť autosugescia – ľahnete si a začnete pátrať po svojej minulosti. Netreba sa zaoberať svojím detstvom, to sa týka len tohto života. Závisí to od toho, či som pripravený a či viem ako na to. Ak áno, tak použijem techniku nadvedomia alebo podvedomia. Keď chcem pracovať s nadvedomím, tak idem do väčších výšok a keď s podvedomím, tak idem do hĺbky. Nejdem do výšky do vesmíru a do hĺbky do hrobu, ale ide o hladiny. Keď sa chcem naviazať na minulý život, tak potrebujem preniesť svoj mozog z hladiny Beta (21) až na frekvenciu 24 a viac. Je to veľká záťaž na organizmus, nedokážete zaspať a váš mozog pracuje, privoláva deje a myšlienky, dokážete počítať veci bez kalkulačky aj keď neviete matiku a pod. V podvedomí zase musíte ísť na nižšie frekvencie a stade získavať informácie. Nie je to také jednoduché, ale ani neskutočne ťažké.
Dostali sme sa do bodu, keď začíname získavať informácie. V Silvovke sa hovorí, že prvá myšlienka, ktorá príde, je tá správna. Toto závisí od toho, akým spôsobom získavam informácie – niekto dostane myšlienku, niekto obrazy. Ak som v tom bode, keď s tým viem pracovať, prichádzajú myšlienky a fantázia. Myšlienky teraz treba triediť. V prvom momente tá myšlienka bude s najväčšou pravdepodobnosťou posledný dôležitý dej, ktorý ste nedávno prežili. To musíme pustiť preč a za tým budú prichádzať rôzne vlny. V nich budeme zachytávať určité momenty. Najprv si ani nebudete uvedomovať, že v tých vlnách myšlienok zachytíte aj svoj minulý život. Tú myšlienku by sme mali vedieť zastaviť. Keď však človek uvidí v myšlienkach obraz nejakej starej dediny s konským povozom, tak nebude chápať, čo to s ním má spoločné, lebo každý hneď očakáva, že bol v minulom živote minimálne faraón a nikto nechce vidieť obyčajný život. Takže toto vidím a pokiaľ to nie je fantázia, tak ten obraz vidíte čím ďalej tým jasnejšie a neodchádza. Obrazy z fantázie bleskovo prídu a odídu. Tie, čo zastanú, nie je veľa. Je to dostatočne vyčerpávajúce, zahltí vám to mozog. Tento obraz musíte vedieť zastaviť a sústrediť sa naň, ale nič si k nemu nedomýšľať. Ako keby sme sa pozerali cez foťák, začneme zaostrovať na ten obraz. Keď ho neudržím, tak počkám zase na ďalší obraz. Toto je základ k tomu, aby sme si vedeli vybaviť niečo zo svojho minulého života.

Tagy: , , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Wednesday, January 27th, 2010 o 08:32 a je zaradený pod Mágia, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

5 komentárov

 1 

Ďakujem za objasnenie, najmä ohladne "precitnutia" duše v tele.

Už v minulosti som Ti písala,že ma z istých osobných dovodov zaujíma ,ako a kedy začína počas gravidity vlastne duša dieťaťa v tele matky samostatne existovať.

Či vôbec ludská bytosť,než sa prvýkrát nadýchne po pôrode nejakú dušu má?

Ak je to komplikované objasnenie,poprosím odpoveď na mail.

ďakujem

Budem samozrejme rada ,ak táto štúdia bude mať aj ďalšie pokračovanie vo všeobecnej rovine.

January 28th, 2010 at 10:53
 2 

Aby som to upresnila...jedná sa o exitus plodu "in uterus", pred termínom porodu...ale v štadiu skoro uplnej zrelosti...

Má dušu,alebo nie?

January 28th, 2010 at 10:56
 3 

a teda dušu ak má...čo sa stane...tá duša , po umrtí odíde spat do astrálnej ríše?

Nevie,že dieta zomrie ešte pred porodom?

January 28th, 2010 at 11:00
 4 

A ešte posledná otázka...može takýto exitus sposobit ,prekliatie matky počas gravidity?

January 28th, 2010 at 11:01
 5 

Nedá mi neupozorniť - čo tak sa pred tým zamyslieť skôr ako niečo napíšem a pokúsiť sa utriediť si myšlienky a potom prispieť, aby nevznikalo to čo nám tu vzniká.

January 28th, 2010 at 17:37

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.