Aký je zmysel tejto cesty?

Pýtaš sa niekedy sám seba? Ja áno, a celkom dosť často. Odpovedať na to jedným slovom by bolo síce výstižné ale hĺbku prežitkov a skúseností, ktoré by obsahovalo v sebe by som aj s tou najväčšou snahou o pochopenie aj tak teraz nepochopil, no napriek tomu si pokúsim trošku na to rozpamätať.

Každý moment života, ktorý prežívaš, či si hore alebo dole je dôležitý bez ohľadu na to kto si, čím si bol, či kým budeš. Pri momentoch života je dôležitý prežitok a možnosť čerpania skúseností, ktoré sa následne menia na informácie ktorými zväčša konfrontujeme svoje vlastne postoje k sebe samým ako aj k samotnému životu. Mnohokrát sa pri tomto deji pozastavujeme a hľadáme vinníka na nesprávnom mieste, pretože nám ten čas nikto neukradol, ani nám nikto nezavinil tie zdanlivo nesprávne životné rozhodnutia.

Položíš mi otázku: „Aký je cieľ? Aký je toho celého zmysel, čo tým všetkým, čo stratím, či obetujem tam hore získam? A vôbec, má zmysel ísť tým smerom ku vrcholkom ohnivej hory? Nie je to len ilúzia, klam?“

Tvoj cieľ je len tvoj vlastný. Nepatrí nikomu inému, len tebe. Zmysel je práve to, čo pokladáš za najväčší nezmysel a to je väčšinou prítomnosť sama o sebe, od ktorej sa neustále vďaka sebe samému vzďialuješ, pretož príliš váhaš alebo čakáš na niečo, čo samé od seba nikdy nepríde. Veď predsa aj keď chceš ísť len na električku, tak musíš kvôli tomu učiniť nejaký pohyb, kroky na to, aby si sa dostal na zástavku, kde na ňu počkáš a nastúpiš. Nuž keď neprší si tú cestu z bodu A do bodu B sotva uvedomíš, lebo si pohltený sebou samým a svojou vlastnou myslou, ktorá už sedí v tom momente doma pred televízorom. Keby pršalo a nemáš dáždnik, tak by sme lepšie pochopili o čom píšem.

Pokračujem. Keď ráno vstaneš a ideš do kuchyne, otváraš chladničku a berieš do rúk šunku, maslo, paradajky a prídeš ku chlebníku a vytiahneš chlieb, máš raňajky a neuvažuješ extra nad tým čo práve raňajkuješ, berieš to ako istú prirodzenosť a skôr si pustíš rádio, prečítaš noviny a tak. O pár mesiacov, či rokov otvoríš chladničku a nič z čoho by si sa naraňajkoval tam nie je. Chlebník, ten zíva prázdnotou tak zrazu ten čas a myšlienky plynú inak. Všetko je zrazu spomalené, lebo nemáš kam ísť, keď si prišiel o prácu. Stojí pred tebou výzva. Máš zrazu čas a priestor, no nemáš za čo žiť. Všetko sa ti spomalilo a ty začínaš v tom páde chápať lepšie sám seba. Začínaš sa spoznávať, a čím sa tento čas naťahuje o to ti to príde dlhšie až nekonečné zúfalstvo života a pritom je to len obraz tvojej unáhlenosti, nerozhodnosti a pocitu z čakania na niečo, čo sa nemusí v konečnom dôsledku nikdy stať. Stratil som? Získal som? Viem zmysel? Pokús sa nájsť v tom odpoveď sám.

Nie som hore, ťažko posúdim, aké to bude až tam raz prídem. O tom napíšem potom, keď tam budem.

Ilúzie a klam je len jeden a to vlastná predstava o samom sebe. Môžeš byť skutočne silný, bytosť z iného sveta atď. ale je ti to tak na dve veci, keď žiješ s pocitom, že máš doma 4 knižnice plné kníh a pritom si sotva prečítal jednu. Neviem či vieš o čom hovorím, ale to je hĺbka toho, keď si človek myslí, že vie a investuje peniaze, čas do niečoho o čom si myslí, že má hodnotu, prípadne, že ho to osvieti, či urobí niekym o kom sníva. A v tom je veľký rozdiel. Mať doma plášť, ktorý esteticky pôsobí dojmom čara, vážnosti, mágie atď. to je ďalší sebaklam a ilúzia, ktorá hovorí o tom, že len niekto sníva. Dalo by sa napísať veľa príkladov z môjho života, ale čo ti poviem. Treba to všetko postupne prežiť a poodhaliť tak seba samého. Kto sa odváži tomu čeliť a dokáže previezť toto uvedomie aj do praxe tak, aby to kompletne zmenil vo svojom prístupe k sebe samému má vyššiu pravdepodobnosť ako keď sa bude len tváriť a hrať sa na iluzionistu sám pred sebou. Toto zrkadlo nemá hranice, či toleranciu. Na to zabudni a zmier sa s tým, že na tejto ceste musí ísť mnohé bokom, dokonca miestami aj to podstatné. Nie preto, že by to nemalo zmysel alebo bolo zlé, ale preto, lebo to bolo falošné, nepravé, neexistujúce, bola to len a len tvoja predstava, nič viac, nič menej a to, že si o ňu prišiel? No tých hore to netrápi, pretože ak si ten, kto si, to pochopíš sám a raz keď tam prídem, možno ich aj trošičku na moment prekvapím.

Prajem veľa síl aj sebe a vám všetkým.

Amon