Bytosť v plášti sa stratila očiam každého. Doslova sa rozplynula v priestore.
Následne sa o objavila na inom mieste a v inom svete. To, kde sa ocitla, však vedela len ona.
Ten, kto by si myslel, že cítila niečo ako sklamanie, že dievča uniklo, by sa asi udivil, že tomu tak nie je. Ak by mohla niečo cítiť, tak by to bolo uspokojenie z výsledku. Dievča síce uniklo a žilo ďalej, ale on bol aj tak spokojný. Zobraziť celé »
Roztiahnutými krídlami plachtil po oblohe. Pokojne, ako sa na kráľa oblohy patrí. Plachtil a díval sa na ostatných kráľov oblohy ktorí však plachtili tak ďaleko, že len on ich mohol vidieť. Boli ako malé bodky a predsa to boli ďalší králi oblohy.
Kondor je vládcom oblohy a nikto iný nie je tak majestátny, ako práve on – Kondor. Zobraziť celé »
Cesta z práce. Z polovice vyprahla púšť pripomínajúca sám život. Ó aký honosný a veľkolepý vieš byť, plný emócií, selektívne deliacich sa a sprvoti tvoriac pocity prežitkov, neopakovateľných zážitkov. Tkviem v tebe, no i tak potom všetkom sa stávam čím ďalej, tým viac prázdnejším. Opadá zo mňa dážď a otváram dvere do podzemnej garáže. Sadám si do auta a vychádzam von bránou. Premýšľam nad chodiacimi postavami, ktoré kráčajú po chodníkoch na ktorých prach dnes nestúpa smerom k mračnami zamorenej oblohe. Všetko je tak zamatovo prazvláštne. Zobraziť celé »
Tento príbeh tu už bol a predsa je v niečom iný. Presne tak, ako sa mení aj život. A keďže dnes je ten dátum keď jeden pápež rozhodol, že tento deň bude slúžiť na počesť všetkých ich svätých, a zajtra je pamiatka zosnulých. A aj svätý musí byť najprv zosnulí a až potom svätý. Je to teda ten správny čas sa opäť pozrieť troška na život očami, …ale akými očami? Nuž každý aké má a ako sa na to vie pozrieť. Je to na Vás. Zobraziť celé »
A opäť prichádza nové obdobie. Večerná obloha sa zmení a zimný slnovrat naplní naše prázdne duše. Kalich zvierajúca ruka pomaly slabne a pri pohľade von oknom na nočný horizont začína v ňom samom driemať život a zobúdza sa v ňom nikdy nekončiaca smrť. Zobraziť celé »
Je tmavá noc a smrť sa zakráda uličkami mesta.
Nádvorím pofukoval studený jesenný vetrík. Zažltnuté listy zo stromov s jemným ladením červenkastého kontrastu pripomínajúceho krv si poletovali v ňom. Vietor postupne silnel a opadané listy stromov v ňom stúpali a klesali podľa jeho intenzity. V jednom momente vietor tak zosilnel, že jeden z listov vyfúklo hore ponad baštu, cez okno na stôl mladého šľachtica.