A opäť prichádza nové obdobie. Večerná obloha sa zmení a zimný slnovrat naplní naše prázdne duše. Kalich zvierajúca ruka pomaly slabne a pri pohľade von oknom na nočný horizont začína v ňom samom driemať život a zobúdza sa v ňom nikdy nekončiaca smrť.Zmierený s nepochopením minulosti jeho túlania sa medzi ľuďmi. Zmierený s pokorou a smrťou svojho tela v ktorom pri prítmí sviece umrel. Zosnulý a pritom živý. Uznávaný a tak zatracovaný. Neexistujúci a popritom na nás každodenne pozerajúci.

Mesiac a tichý spojenec v zrkadlách tieňov skrýva sa v rúšku baránka. V protiklade si tíško hudie mŕtve slová do plameňa sviečky. Dym so svojim prirodzeným zápachom stúpa pomaličky ku výšinám ako vonku hmla pri močariskách stratených duší. Číta v ňom, hľadá odpovede.

Vlhké prsty v daždi zvierajú dohárajúcu cigaretu, ktorú odhadzujem smerom ku odtoku kanála. Ohorok tlie a krok za krokom pokračujem potichu ďalej. Smrti a životu naprieč.

A opäť neprichádza nové obdobie. Večerná obloha sa nemení a zimný slnovrat nenaplní prázdne duše. Kalich zvierajúca ruka pomaly silnie a pri pohľade von oknom na nočný horizont začína v ňom samom život a zobúdza sa v ňom nikdy nekončiaca smrť.