Tu na blogoch sa už objavilo viacero príspevkov o kolegoch zo Selekcie, no dnes som sa rozhodol napísať o niekom, kto je momentálne síce málo viditeľný, ale vždy pripravený „spríjemniť novým členom a žiakom život“.
Nie spôsobom, ktorý by čakal niekto pohodlný – ale spôsobom, ktorý človeka donúti myslieť, cítiť a reagovať.
Reč je, samozrejme, o Luisovi, ktorého mnohí poznajú ako tichého pozorovateľa… až dovtedy, kým sa rozhodne prehovoriť. A vtedy sa začnú diať veci.

Pozorujem a sledujem váš- náš Hrad pre jeho pokoj a mier tak, aby sa v pokoji najprv stal žiak žiakom, aby sa potom žiak stal majstrom. Síce ma pritom možno nikdy neuvidíš, pretože i, keď som medzi vami vlastne nie som. Som fyzický a som tieň. Som vzduch a som nikto. No som tu a pozorujem a aj našepkávam, ak zbadám nebezpečie, ale skrze mňa sa však vždy prejavuje niekto iný.

Vami požadovaný obsah je chránený.

Nemáte oprávnenia k prístupu.

Bol som autoritou upozornený, že môj príspevok ako forma komentára je nevhodný. Zobraziť celé »

… každý sa učí sám?
Takže ponaučenie je aj v tom, že ak prídem som tam, ale kde je to tam!
Kam to prídem, či sa dostavím v určený čas? A čo, ak tam nájdem skoro nič, správnejšie nenájdem nikoho. Zobraziť celé »

Názov Kniha mŕtvych je chybný, pretože jeho literárny preklad znie „ Kapitoly o vychádzaní von za dňa.” Podľa W. Budgeho táto kniha určite nemá egyptský pôvod, pretože domorodé obyvateľstvo týchto oblastí malo celkom slušné predstavy o posmrtnom živote, nemohli k nemu mať taký vzťah, ako autori dokonca i tých najskorších prepracovaní textov Knihy Mŕtvych, podľa obsahu sa predpokladá existencia predstáv, ktoré praobyvatelia nemali, a naznačuje prepracovaný systém pochovávania, ktoré určite nikdy nepoužívali. Kto ich potom naučil tieto veci? Zobraziť celé »

Tagy: Egypt