3
Nov

Otázka energií

   Odoslal Amon a zaradil do Postrehy, Príbehy

Cesta z práce. Z polovice vyprahla púšť pripomínajúca sám život. Ó aký honosný a veľkolepý vieš byť, plný emócií, selektívne deliacich sa a sprvoti tvoriac pocity prežitkov, neopakovateľných zážitkov. Tkviem v tebe, no i tak potom všetkom sa stávam čím ďalej, tým viac prázdnejším. Opadá zo mňa dážď a otváram dvere do podzemnej garáže. Sadám si do auta a vychádzam von bránou. Premýšľam nad chodiacimi postavami, ktoré kráčajú po chodníkoch na ktorých prach dnes nestúpa smerom k mračnami zamorenej oblohe. Všetko je tak zamatovo prazvláštne.

Čakám alebo hľadám? Postrádam alebo som sledovaný, hnaný, celým tým pouličným oparom cieľov v spleti emócií a paralel svetov ako púštna búrka, ktorá sa blíži k poslednej oáze tam niekde na myšlienkami zabudnutej púšti z druhej vety tohto príbehu? Stojím na prahu a vôkol mňa tlejú sviece. Ich plameň je majestátny a žiari s jemnou intenzitou, ktorá evokuje v sebe ešte niečo iné, silnejšie, čo topí moju slepotu v opare života. Je to smrť? Tak láskyplná, neodbytná vždy pripomínajúca večerné zore plné nejasného konca plného nových začiatkov v podobe detskej tváre?

„Pár dní.“ Prehovoril som si v myšlienke, akoby to bolo niekoľko rokov, či životov. Vždy sme sa našli, ja Vás alebo vy mňa. Nepodstatný je čas, či priestor, keď tkvieme v nekonečne a večnosti nepominuteľnosti pominuteľného a fyzicky vytvoreného sveta, ktorý sa čím ďalej viac stráca sám v svojej podstate k ceste ktorú sme mu predurčili. Zaniká pomaly a potichu. Smrť sa čím viac zakráda a pozoruje svojho posla ako tlie v živote plnom suchého a slnkom vyprahnutého piesku.

„Cítiš to? Už to pomaly prichádza. Začínam to cítiť. Ten plameň je nezameniteľný. Budem horieť v tebe, priprav sa.“

Stierače zmývajú kvapky dažďa a moja cesta sa blíži do zdanlivého konca plného klamu. Obozretne sledujem cestu a vozovku. Postavy a tiene sa hýbu čoraz rýchlejšie až to cítim v Zemskej osi. Točím sa, rotujem, energia stúpa a začína sa postupom epoch cykliť. Niekde v diaľke povstáva púštna búrka. STOP! Svieti červená, zastavujem auto. Čakám na zelenú.

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, November 3rd, 2010 o 18:17 a je zaradený pod Postrehy, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.