Dovolím si malú citáciu: “Ale už si aspoň uvedomuje, že má niekde problém. Jediné, čo musí, je udržať si nadhľad a pozrieť sa na seba a svoje konanie objektívne a bezemočne, akoby “zhora”. Vtedy má šancu to zvládnuť.
Žiaľ nie všetci ktorí sa vydali na túto cestu došli do cieľa.
A ak sa Vám kolegovia chce, odpovedzte mi na otázku.
Keby ste vedeli čo vás čaká na tej ceste,ktorú ste absolvovali, vydali by ste sa na ňu znovu?
Aké to je, keď nedokážete ovládať svoje vnútro? Pre niekoho bežná realita, s ktorou sa proste zmieri a povie si, že sa nechce a nemieni ovládať. Pre niekoho dlhý boj so sebou samým. A možno občas kombinácia oboch situácii.
Zobraziť celé »
Opäť si dovolím obťažovať Vás niekoľkými svojimi myšlienkami. Posunulo ma k nim čítanie knihy, ktorú som nedávno dostala od jedného nemenovaného pána.
Pre tých, ktorý čakajú pokračovanie, je tu malé sklamanie. Nepojednávam tu o pokračovaní v kontrole snov. Len o tom, že občas niektoré veci, hoc vidíme, tak ich nevidíme.
Zaujalo ma niečo. Toto napísala o mne jedna moja žiačka a myslím, že vystihla moju podstatu asi úplne, hlavne v tej poslednej vete.
Veľa krát počujem to, že sa nemám čas učiť, lebo… učíme sa vždy, celý deň aj noc. Každý týždeň je iný a na veci máme po čase iný názor ako pred časom. Je to zaujímavé, ale môže za to to, že sa učíme, spoznávame a prehodnocujeme veci a potom si vyberieme ako sa podľa nových poznatkov budeme ďalej správať. Keď sme boli malý, tak sme robili veci ktoré nás bavili a pod. potom sme sa postupne začali meniť a meníme sa do konca života. Ja to mám rada, tie zmeny a premeny vnútra aj vonkajška, je to ako znovuzrodenie vo viacerých sférach. Vždy niečo zomrie a niečo sa v nás narodí. Som úplne iná osoba ako pred rokmi a som taká istá ako pred rokmi. Fascinujú ma premeny v správaní ľudí. Najmä markantné ako napr., že si myslíte, že tú alebo onú osobu poznáte a potom prídete na to, že nie, lebo vás prekvapí svojím správaním, ktoré ste ešte u neho nevydeli. Toto je presne to, čo sa hovorí, že nikoho nemôžeš spoznať úplne a podľa mňa ani samého seba. Život je daný aj preto, aby sme sa z neho učili z každého dňa a každej chvíľe. Starnutie je ako dozrievanie ovocia, je lepšie a lepšie.
Žijeme v uponahlanej dobe. Túto vetu, frázu alebo nazvite si to ako chcete sme už asi každý počuli mnohokrát. Ja sa chcem však opýtať, prečo. Prečo sa za všetkým tak náhlime a na niektoré veci si nedokázeme /alebo nechceme/ najsť čas. A za čím sa hrnieme? Za peniazmi, hmotnymi statkami alebo len tak lebo sa nahlia aj ostatny tak s nimi chceme udrzat krok? Nie je to zbytocne? Ved aj ked mame peniaze nie sme stastny, tak na co je to dobre? Stale nám nieco chyba, citime ze nieco nie je s nami v poriadku.