Dlho som zvažoval, či uvediem tento článok, fikciu, ale dnes som sa práve tak rozhodol.

Niekde za oceánom sa v New Yorku v mrakodrape poblíž piatej avenue odohrávala zvláštna situácia..

„Nie, nemôžeš ma zastaviť! Celosvetová ekonomika je na pokraji zrútenia a naša sila sa rozrastá takmer všade a hlavne v Európe! Nemôžeš mi snáď teraz tu zakázať to, na čom sme dlhé roky pracovali! Ak to urobíš, odstavíš nás aj naše aktivity v určitých oblastiach sveta! Ovládať svet je nám na dosah a tebe zrazu na tom všetkom záleží?“

Nie až tak mladý muž oponoval a viedol monológ so starším navonok, skromne vyzerajúcim mužom.

„Uvedom si, čo si spôsobil. Tá tvoja ekonomika sa Ti vymkla z pod kontroly a to, že nie si schopný prísť na iné riešenie ako je len moc a sila všetko riadiť a manipulovať ťa privedie takýmto spôsobom do záhuby. Predsa musíš rešpektovať aj našich bratov v iných častiach sveta.“

Odpovedal starší muž mladšiemu, načo mladší zareagoval.

„O čom to tu hovoríš?! Pletieš si pojmy s dojmami!! Tvoja úloha na Zemi skončila, tak prenechaj toto kormidlo láskavo mne. Ak sa pokúsiš o vyvolanie celosvetovej ekonomickej krízy, budem musieť svoje aktivity zamerať na východ! Opakujem, na východ a tam už svoj vplyv stratíš! Takže veľmi dobre zvažuj čo urobíš! Zastaviť ma možno zastavíš, ale nie na dlho. Sám dobre vieš, že môžu ľahko prepuknúť nové, iné problémy, ktoré prídu z východnej strany a napokon čo Ti zostane? To, v čom si mi zabránil, rozbité a nedokončené???“

Kroky toho nie až tak mladého predstaviteľa boli nekonečné a po miestnosti chodil hore – dole.

Starší muž sa pomaly postavil z koženého kresla a podišiel k oknu.

„Pozri, toto budovali naši otcovia počas obdobia, kedy Európa zažívala ťažké chvíle a teraz ju chceš budovať, ale zabúdaš nato, že ona má aj iné pravidlá než sú tie naše. Má svoju minulosť a napokon ona je našou matkou, pretože vtedy dávno v minulosti tu žili len divosi a tí druhí…“

Tu sa mladší pozrel na toho staršieho a skočil mu do reči.

„Tí druhí?!! Zase mi ich spomínaš?! Už som Ti predsa niekoľko krát povedal, že pre mňa to tu vždy boli, ako aj sú divosi, ktorých musíme len riadiť a manipulovať, pretože by nám preliezli cez hlavu a chceli by nás ovládať. Pre mňa tu žiaden pôvod neexistuje. My tvoríme históriu, My! Takže ma nepresviedčaj o tých báchorkách z minulosti a radšej mi vysvetli, čo budeš prezentovať v lóži a ako sa na teba budú všetci pozerať! Naše bratstvo je v zásade proti tvojmu návrhu. Takmer každý si myslí, že píliš konár našej krajine a nášmu kontinentu na ktorom Ti evidentne nezáleží! Tvoje hlúpe rozhodnutie bude mať dopad na všetky finančné trhy a bude to kolaps pre celosvetovú ekonomiku! Uvedomuješ si, kto to potom dá všetko do poriadku?!“

Starší muž pokojné stál pri okne a v odraze skla okna sledoval rozhorčeného muža. Zapozeral sa mu do očí, ktoré videl v odraze skla a odpovedal mu.

„Mal si možnosť mnohé zmeniť. Avšak pozri, čo si za sebou zanechal? Vidíš tie krajiny, kam sme sa tam dostali a kam sme to tam dopracovali? Najskôr si za mnou chodil po rady ako zveľadiť postkomunistickú východnú Európu. Keď som Ti dal možnosť, tak si tam nasadil svojich ľudí, ktorí v zásade len porušili dohody, obišli ste všetko, na čom sme sa dohodli a ja som len pokojne a ticho sledoval Vaše dianie bez toho, aby som Ti dal pocítiť, že sa len rozrastáte ako nákaza, ktorá zanecháva len skazu. Veď sa pozri, prišli ste ako veľký budovatelia a začali ste ničením pôvodného, namiesto toho, aby ste to zveľadili, skrášlili a pozdvihli na vyššiu architektonickú úroveň. Nemal si ani kúsok vkusu, aby si túto misiu dotiahol do úspešného konca a nastolil tak skutočný priechod pre naše myšlienky, ktoré tradujeme. A to, aké máš iné záujmy z tvojimi miliardármi ma tak trápi ako tam tá skupinka ľudí tam, čo kráčajú piatou avenue. Nepochopil si toho veľa a tak budem nútení ťa na čas odstaviť a prerušiť tvoje aktivity. Dovoľ ešte na záver dodať, že vojenské operácie mám taktiež pod kontrolou a bolo by vhodné si uvedomiť, že keď už ideš niekoho oslobodzovať a napokon odstrániš bunku vznikajúcej choroby, tak to neznamená, že sa zameriaš z tvojou osádkou z bratstva týraniu z ktorého napokon čerpáte energiu. Aj východný blok si zaslúži možnosť rozhodovať sa, i keď pod určitou kontrolou, ale predsa. Rok 2001 nemôžeš donekonečna brať ako postačujúci argument nato, aby si pokračoval v tom, čo zapríčinili tvoji neschopní analytici a jasnovidci. Pochop to už konečne. Svet potrebuje oveľa viac ako len večné nepokoje. A keď sa už niečo také začne, tak to má aj svoj koniec. Také sú medzinárodné ako aj iné, nepísané dohody chlapče.“

V miestnosti zostalo na pár minút ticho, ktoré prerušil opäť jemne pulzujúco-agresívny hlas.

„Si smiešny. Nikto, ani ty, ani ten černoch nezmení to, čo som ja započal! A to mi ver, že viem o čom hovorím. Moje aktivity a aktivity mojich ľudí sú a zostanú len moje a ich. Nikdy, i keď ako vidím si veľmi dobre informovaní, nebudeš mať na nás vplyv, pretože sám vidíš, kedy a kde sme s týmto smerovaním začali. Kto nám stál v ceste? Nikto! Všetko sme dohodli tak, že nik nemal šancu sa nám vzoprieť a dnes? Dnes máme šancu dosiahnuť svojho cieľa! Dnes, keď máme v rukách vedecko-technický rozvoj, pretransformovanú vojenskú techniku do bežného života medzi ľudí a implementovanú tak, aby ju sami chceli a skúšali bez toho aby si to uvedomovali máme obrovskú možnosť dosiahnuť to, čo sme zanedbali v minulosti a neboli sme nato dostatočne pripravení! Preber sa otče z toho zlého sna a ponechaj mi voľnú ruku, ponechaj mi silu budovateľa slobody! Dovoľ mi, nám ovládať túto pustotu a divochov, čo nevedia kam smerujú a veria len klamlivým dojmom z epoch ľudstva minulosti. Dovoľ mi opäť povstať a priviesť celé ľudstvo pod kontrolou na našu novú vieru a novú cestu tak, ako som to chcel vtedy, keď sme zlyhali a unáhlili sa. Prosím.“

Starší muž pocítil určité sklamanie. Nebol sklamaný, ale mrzeli ho slová, ktoré nepočul síce prvý krát, ale vedel presne čo je za nimi, čo je ich skutočnou hodnotou.

„Blíži sa koniec kapitalizmu milý synu. Tvoj a Váš čas pomaly, ale určite sa blíži ku finálnemu koncu. Som dosť poučený minulosťou nato, aby som Ti tie tvoje reči doslova žral. O pár dní sa to dozvie celý svet, a ty budeš mať možnosť to sledovať spolu s ním. O tom, čo teba a mňa čaká potom už vieš. Viem, že máš už ďalší záchranný vojensko – ekonomicko – strategický plán v zálohe, pretože chceš danú formu uchovať, ale sám si stále neuvedomuješ, že život a poznanie nemajú hraníc, pričom to tento systém je na pokraji zrútenia a pre nás mnohých je už dlhé roky po ňom a skôr sme sa zamerali na prežitie ako také ako na jeho ďalší rozvoj a budovanie. Nič nové za tie desiatky rokov sa v ňom nezmenilo a to čo sme si otestovali tu doma, si sa pokúšal aj to nie moc vydarene aplikovať v Európe. Svoju úlohu si splnil, máš voľnosť a môžeš sa venovať iným záujmom a budúcnosť len pekne nechaj zatiaľ v rukách starších, pokiaľ ich nenahradia iní, taký, čo prinesú novú budúcnosť pre osoh ľudstva a planéty ako takej. Tvoj čas vypršal.“

Mladší muž, urazený a dotknutý nemal slov. otočil sa chrbtom staršiemu a dodal: „Ako chceš. Sám si sa rozhodol, ale ver, že toto môj koniec nebude.“. Starší muž na danú vetu nezareagoval. Ten druhy nastúpil do výťahu, zviezol sa dole, kde ho čakala vládna limuzína a jeho eskorta.

Niekoľko dní nato, krajina tu v príbehu nezmienená vyhlásila svetu finančnú krízu ako možno nový liek na mamonársku minulosť a prítomnosť ľudstva.
´

Tagy: kríza