Dlhoročné skúsenosti učiteľa mágie, ktorý pochopil, že nie každý žiak napreduje rovnakým tempom a nie každému pomáhajú rovnaké metódy.

Každý žiak je iný a dobrý učiteľ mágie to musí pochopiť

Mágii sa venujem už celé desaťročia a jej výučbe od roku 1995. Za ten čas prešlo mojimi rukami mnoho žiakov, z ktorých niektorí sa stali skúsenými mágmi, iní pokračujú vo svojom štúdiu a ďalší sa vydali vlastnou životnou cestou.

Ak ma tieto desaťročia niečo naučili, potom predovšetkým to, že neexistujú dvaja úplne rovnakí žiaci.

Každý človek prichádza do školy mágie s inými skúsenosťami, schopnosťami, životnými okolnosťami, očakávaniami a predovšetkým s iným spôsobom myslenia.

Niekto sa učí rýchlo, iný pomalšie. Jeden potrebuje presné vedenie, druhý väčšiu slobodu.
Niekomu stačí vysvetliť určitú vec raz a okamžite ju pochopí, zatiaľ čo iný potrebuje čas, opakovanie a praktické skúsenosti.

A práve tu sa podľa môjho názoru začína skutočné umenie učiť mágiu.

Učiteľ mágie totiž nemôže očakávať, že sa každý žiak prispôsobí jeho spôsobu výučby. Musí vedieť prispôsobiť svoj prístup konkrétnemu žiakovi.

To však neznamená, že sa menia samotné princípy mágie alebo požiadavky na získanie poznania. Mení sa spôsob, akým k tomuto poznaniu žiaka privádzame.

Trpezlivosť je niekedy dôležitejšia než rýchlosť

Sú žiaci, ktorí majú skutočný záujem o mágiu, ale ich životné okolnosti im nedovoľujú venovať štúdiu toľko času, koľko by sami chceli.

Majú rodiny, zamestnanie, zdravotné problémy alebo iné povinnosti.

Mám takýchto žiakov a viem, že keby som na nich neustále tlačil, aby napredovali rýchlejšie, pravdepodobne by som dosiahol pravý opak.

Preto pri nich volím trpezlivosť.

Dávam im čas, ktorý potrebujú, a nesnažím sa ich za každú cenu posúvať dopredu podľa nejakého vopred stanoveného harmonogramu.

Pre mňa totiž nie je rozhodujúce, či niekto zvládne určitý hierarchický stupeň za rok alebo za niekoľko rokov.

Dôležité je, či tomu, čo sa učí, skutočne rozumie a či dokáže získané poznanie postupne prenášať do svojej praxe.

Pomalší postup ešte neznamená, že z človeka nebude dobrý mág.

Niekedy práve tí, ktorí postupujú pomalšie, získajú časom mimoriadne pevné základy.

A tie sú v mágii nesmierne dôležité.

Niekedy však žiaka treba postrčiť dopredu

Existuje aj úplne opačná situácia.

Žiak má schopnosti, má predpoklady, má za sebou určitú prax, ale akoby sa zastavil.

Nie preto, že by sa už nemohol ďalej rozvíjať. Jednoducho stratil tempo, motiváciu alebo vieru vo vlastné schopnosti.

A práve v takýchto prípadoch niekedy pristupujem k metóde, s ktorou nemusí každý súhlasiť.

Urobím výnimku a umožním žiakovi postúpiť na vyšší hierarchický stupeň (HS), hoci predchádzajúci ešte nemá úplne zvládnutý.

Samozrejme, nejde o náhodné rozhodnutie ani o odmeňovanie niekoho za nečinnosť.

Takéto rozhodnutie robím na základe toho, že daného človeka poznám, dlhodobo sledujem jeho vývoj a viem, čo od neho môžem očakávať.

A za tie roky som opakovane zažil niečo veľmi zaujímavé.

Žiak, ktorý predtým stagnoval, zrazu akoby chytil druhý dych.

Začne sa intenzívnejšie učiť, aktívnejšie pracovať, viac sa zaujímať o mágiu a často si postupne doplní aj to, čo mu z predchádzajúceho stupňa chýbalo.

Prečo?

Pretože niekedy človek nepotrebuje ďalšie upozornenie na to, čo ešte nevie.

Niekedy potrebuje, aby mu jeho učiteľ prejavil dôveru a dal mu najavo, že v ňom vidí viac, než momentálne dokáže ukázať.

A práve táto dôvera môže byť impulzom, ktorý ho posunie dopredu.

To však neznamená, že takýto postup používam automaticky alebo že by mal nahrádzať riadne štúdium a skúšky. Je to individuálna výnimka, pri ktorej musí učiteľ zvážiť aj riziká a zodpovednosť, ktorú vyšší hierarchický stupeň prináša.

Učiteľ mágie musí byť aj trochu psychológom

Toto je jedna z vecí, ktorú považujem pri výučbe mágie za mimoriadne dôležitú.

Nestačí ovládať magické techniky, poznať zákony, rozumieť teórii a mať za sebou roky praktických skúseností.

Ak chce niekto dobre učiť mágiu, musí vedieť pracovať aj s ľuďmi.

Musí ich pozorovať, počúvať, spoznávať ich povahu a postupne pochopiť, ako reagujú na rôzne situácie.

Už od prvých stretnutí so žiakom si všímam jeho prístup k učeniu, spôsob uvažovania, reakcie na úspechy aj neúspechy, mieru samostatnosti a ochotu pracovať na sebe.

Nie preto, aby som ho neustále hodnotil alebo kontroloval.

Ale preto, aby som mu dokázal čo najlepšie pomôcť.

Niektorého žiaka treba pochváliť, pretože má tendenciu podceňovať vlastné schopnosti.

Inému treba povedať otvorene, že sa preceňuje a ešte má pred sebou veľa práce.

Jeden potrebuje povzbudenie.

Druhý potrebuje väčšiu náročnosť.

Tretí potrebuje pokoj a čas.

A štvrtý potrebuje dostať zodpovednosť, aby konečne začal využívať schopnosti, ktoré v sebe má.

Úlohou učiteľa mágie je rozpoznať, ktorý prístup je v danej chvíli správny.

A to sa nedá naučiť iba z kníh.

To prináša predovšetkým dlhoročná práca s ľuďmi.

Škola mágie nie je obyčajná škola

Samozrejme, aj naša škola mágie Selekcia má svoje pravidlá, zákony, hierarchické stupne, požiadavky na štúdium a postup.

Bez určitého systému by kvalitná výučba mágie ani nemohla fungovať.

Ale nikdy som nebol zástancom predstavy, že každého žiaka možno jednoducho zaradiť do tabuľky a podľa nej rozhodovať o jeho ďalšom vývoji.

Človek nie je číslo v evidencii.

A jeho schopnosti, motivácia či osobnostný vývoj sa nedajú vždy presne vyjadriť počtom absolvovaných hodín alebo splnených úloh.

Klasická škola môže mať pevne stanovený školský rok, učebné osnovy a termíny skúšok.

Naša škola mágie síce tiež pracuje so systémom výučby a overovania vedomostí, ale samotný proces vzdelávania musí zostať do značnej miery individuálny.

Pretože mág nevzniká tým, že absolvuje určitý počet lekcií.

Mág sa formuje postupne, prostredníctvom poznania, skúseností, vlastnej práce a osobnostného vývoja.

A každý človek prechádza týmto procesom trochu inak.

Nie každý musí súhlasiť s mojimi metódami

Uvedomujem si, že niektoré moje rozhodnutia pri výučbe mágie môžu vyvolávať otázky.

Najmä vtedy, keď niekomu umožním výnimočný postup na vyšší hierarchický stupeň alebo keď inému žiakovi ponechám na štúdium podstatne viac času.

Niektorým kolegom sa takéto rozhodnutia nemusia páčiť.

Rozumiem tomu.

Zvonka môže niekedy vyzerať, že k jednotlivým žiakom pristupujem rozdielne.

A je to pravda.

Pristupujem k nim rozdielne preto, že rozdielni skutočne sú.

Spravodlivosť vo výučbe podľa mňa neznamená, že s každým človekom musíme za každých okolností zaobchádzať úplne rovnako.

Znamená to, že každému dáme primeranú príležitosť rozvíjať sa podľa jeho možností, schopností a potrieb.

To, čo jednému pomôže, môže druhému uškodiť.

A to, čo jedného povzbudí, môže iného od ďalšieho štúdia úplne odradiť.

Samozrejme, individuálny prístup neznamená svojvôľu ani zbavenie žiaka povinnosti zvládnuť potrebné vedomosti.

Znamená to, že učiteľ musí vedieť rozlišovať medzi samotným cieľom výučby a cestou, ktorou sa k nemu konkrétny človek dostane.

A práve za výber tejto cesty nesiem ako učiteľ zodpovednosť.

O svojich žiakoch nebudem hovoriť menovite

Mohol by som uviesť množstvo konkrétnych príkladov z dlhoročnej praxe.

Mohol by som napísať, pri kom som musel byť mimoriadne trpezlivý, koho som musel povzbudiť, koho som posunul dopredu výnimkou a pri kom som, naopak, musel postupovať prísnejšie.

Neurobím to.

Vzťah medzi učiteľom mágie a jeho žiakom je do určitej miery osobný a považujem za správne rešpektovať jeho súkromie.

Tí, ktorých som učil alebo stále učím, sami veľmi dobre vedia, ako som k nim pristupoval.

Vedia, kedy som im dal čas, kedy som ich povzbudil, kedy som od nich požadoval viac a kedy som sa rozhodol prejaviť im dôveru.

A myslím si, že práve oni dokážu najlepšie posúdiť, či im môj prístup pomohol.

Niektorí možno až s odstupom rokov pochopia, prečo som sa v určitej situácii rozhodol práve tak, ako som sa rozhodol.

A to je úplne prirodzené.

Dobrý učiteľ mágie nevychováva svoje kópie

Ešte jednu vec považujem za dôležitú.

Nikdy som nechcel, aby sa zo všetkých mojich žiakov stali moje kópie.

Nechcem, aby všetci mysleli rovnako ako ja, reagovali rovnako ako ja alebo používali presne rovnaký spôsob práce.

Chcem, aby pochopili princípy mágie, osvojili si potrebné poznanie a dokázali ho samostatne a zodpovedne využívať.

A predovšetkým, aby si postupne vytvorili vlastný spôsob uvažovania.

Ak by som ich učil iba mechanicky opakovať to, čo robím ja, nevychovával by som samostatných mágov.

Vychovával by som iba nasledovníkov, ktorí by bez svojho učiteľa nedokázali pokračovať.

A to nikdy nebolo mojím cieľom.

Skutočným úspechom učiteľa mágie nie je žiak, ktorý ho vo všetkom napodobňuje, ale žiak, ktorý ho jedného dňa už nepotrebuje na každom kroku.

Pretože vtedy viem, že som ho naučil nielen určité techniky, ale aj samostatnosti.

Záver:

Učiť mágiu znamená predovšetkým rozumieť ľuďom

Za desaťročia výučby mágie som urobil množstvo rozhodnutí.

Nie všetky museli byť správne. Aj učiteľ s dlhoročnými skúsenosťami sa môže pomýliť.

Nikdy som o sebe netvrdil, že som neomylný.

Ale jedno môžem povedať.

Individuálny prístup k žiakom sa mi počas rokov pomerne úspešne osvedčil a nemám dôvod ho zásadne meniť.

Naďalej budem pri niektorých žiakoch trpezlivý, iných budem povzbudzovať, ďalších budem viesť prísnejšie a tam, kde to budem považovať za správne a zodpovedné, využijem aj výnimočné riešenia.

Pretože poznám svojich žiakov a snažím sa pochopiť, čo konkrétne každého z nich posúva dopredu.

A práve toto je podľa mňa jedna z najdôležitejších schopností každého dobrého učiteľa mágie.

Mágia sa môže vyučovať podľa kníh, zákonov a stanovených pravidiel. Ale človeka, ktorý sa ju učí, nikdy nemožno úplne uzavrieť do tabuliek.

A pokiaľ budem mágiu vyučovať, budem sa touto zásadou riadiť.

Pretože mojím cieľom nie je mať čo najviac žiakov na čo najvyšších hierarchických stupňoch.

Mojím cieľom je vychovávať samostatných, schopných a zodpovedných mágov, ktorí dokážu v poznaní pokračovať aj bezo mňa.

PS:
Možno si niekto pri čítaní tohto príspevku položí otázku, prečo k jednotlivým žiakom pristupujem rozdielne. Odpoveď je veľmi jednoduchá: Pristupujem k nim rozdielne preto, že rozdielni skutočne sú.

Nikdy som nepovažoval za správne merať všetkých rovnakým metrom bez ohľadu na ich schopnosti, povahu, životné okolnosti či motiváciu. To, čo jedného žiaka posunie dopredu, môže iného zabrzdiť alebo dokonca odradiť od ďalšieho štúdia mágie.

A preto si myslím, že úlohou dobrého učiteľa mágie nie je iba odovzdávať vedomosti, ale predovšetkým spoznať svojich žiakov natoľko, aby vedel, kedy im dať čas, kedy ich povzbudiť, kedy byť prísnejší a kedy im jednoducho prejaviť dôveru.

Pretože spravodlivý prístup neznamená pristupovať ku každému rovnako, ale dať každému to, čo skutočne potrebuje, aby mohol napredovať.

A ak sa ma niekto opýta, či budem vo svojich metódach pokračovať, odpoviem jednoducho: Áno. Pokiaľ budem presvedčený, že mojim žiakom pomáhajú, nemám dôvod ich meniť len preto, že sa niekomu nepáčia.

PS2:
V nasledujúcom príspevku s názvom „Keď mág začne pochybovať o tom, čo sa naučil“ sa budem venovať téme, ktorá sa týka nielen žiakov, ale predovšetkým učiteľov mágie a skúsených mágov.

Zamyslíme sa nad tým, čo sa stane, keď naše vlastné skúsenosti začnú spochybňovať poznanie, ktoré nám kedysi odovzdali naši učitelia. Kde sa končí úcta k tradícii a začína slepé nasledovanie? Má žiak právo pochybovať o svojom učiteľovi? A dokáže učiteľ prijať, že ho jeho vlastný žiak raz v poznaní prekoná?

Nebude to kritika učiteľov ani výzva na odmietanie tradícií, ale osobné zamyslenie človeka, ktorý bol kedysi žiakom, neskôr sa stal učiteľom a ani po desaťročiach neprestal považovať učenie za súčasť svojho života.

Pretože dobrý učiteľ nikdy celkom neprestáva byť žiakom. A dobrý žiak sa nikdy nesmie prestať pýtať.

PS3:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk