Prebudenie bude také, aké bude hlboké presvedčenie jedinca v danej ilúzií. Som potešený tvojím slovám. Píšeš s objektívnosťou a nie subjektívnym formulovaním pohľadu v zmysle presvedčenia čitateľa o niečom. Veru, je to tak. Sám mám občas pocit, že v sebaklame kopem „sám za seba“ a svojím spôsobom, ktorý som uznal síce sám, ale pred sebou ako ten „správny“. Otázkou mi však zostáva, čo je to ten správny postoj, ktorým sa staviam k situáciám? Je to skutočnosť, ktorá je ako reakcia nevyhnutná nato, aby som tak reagoval alebo je to len sebaklam, ktorý ma má utvrdiť a zároveň mi vytvoriť pocit bezpečia a úkrytu? Občas padnem, padnem sám v sebe do svojich temných aj svetlých hĺbok, ale viem, že až vtedy skutočne chápem a vnímam veci inak. Čas však mnohokrát poukáže na moje či postoje iných. Dnes však viem, že nebojím sa povedať aj to, že som padol, pretože hovoriť, či písať len o víťazstvách obzvlášť v dobách, kedy by sme sa mali vzájomne podporovať a spoločne držať a pritom v skutočnosti len kope každý sám seba, a pritom mu uniká život okolo seba a jeho blízkych je skutočne na zamyslenie a to nie len pre mňa.

Prebudenie je krute, ak si to jedinec dokaze uvedomit. Na druhej strane ak sa doakze jedinec prebudit a postavit ,ist dalej je to vyhra.

Len pamatajme na to, ze vavrin ma trpku az horku chut.