Vážení priatelia a kolegovia,

na základe rozhodnutia najvyššieho kolégia som dostal pokyn uverejniť tento list. Tento list je uverejnený aj na základe predchádzajúceho písomného súhlasu jeho pisateľa. Stáva sa málokedy, že do radov spoločnosti je vpustená civilná osoba a či to bolo správne, alebo nie, nechám na vaše posúdenie. Každopádne, správne je, ak sa brány otvorili, aby ľudia vedeli, že jestvuje aj niečo ako skutočná pomoc tímu ľudí, ktorí pracujú s realitou a nie len s emóciami ľudí, ktorí sú v ťažkostiach. Pretože ani táto vec by sa nedala urobiť, keby na tom nepracoval tím ľudí so spoločnými silami a nasadením. Je pravda, že v tomto liste sa nespomínajú, ani miesto, ani čas, tieto skutočnosti boli pozmenené, ale my, ktorí tie mená poznáme, vieme, že vďaka vyjadrená v tomto liste nepatrí len jednému človeku, ale celému tímu.

Osobný odkaz od Ašarata:
„Všetkým tým, o ktorých sa aj nevie a ostali ste ukrytí, lebo odhaliť vás nesmiem, vám týmto vyjadrujem svoju vďaku za vašu pomoc a tento list ja adresujem zase vám.“

Drahý môj Ašarat,
od osudnej noci v dedinke Skalný Pomník stále premýšľam, ako ďalej, ako sa mám zariadiť po zvyšok môjho života. Prežívam už vlastne poslednú – záverečnú tretinu môjho života, no život sa mi zmenil na nepoznanie, alebo ak chceš, naruby. Prežil som v mojom nudnom a strasti plnom živote konečne niečo, čo ma chytilo za srdce, čo mi učarovalo a čo som doteraz len tak hľadal a bádal som. Často o všeličom premýšľam, možno ináč ako väčšina pozemšťanov, mágia a okultizmus ma vždy fascinovali. Veľa mi porozprávala moja mama, o mágii som veľa čítal, videl som niekoľko zaujímavých TV dokumentov, či už o kresťanstve, judaizme, islame, hinduizme, budhizme, šintuizme, voodoo, džudžu, ale zažiť to na vlastnej koži, to je niečo, čo sa nedá ani opísať vlastnými slovami.

Oprav ma, ak sa mýlim, ale mágia, veštenie a okultizmus sú tak staré ako ľudstvo samé. Faraóni, panovníci, králi, monarchovia tí všetci sa radili s veštcami a mágmi a cez nich šírili dobro i skazu. Mágiu dokonca povýšili na vedu a prepojili ju s politikou štátu, krajiny, parlamentu i osobným životom na získanie moci, slávy, bohatstva, imania, rozkoše, mileniek a pod. Niektorí z nich dokonca mágiu využívali na likvidáciu svojich súperov, sokov, konkurentov a niektorí zo závisti, pomsty, čo sa v nedávnej minulosti stalo i mne.

Nie je tomu ináč ani v súčasnosti. Ľudia – voliči by sa divili, koho si volia do zákonodarného zboru a kto a ako im vládne. Však som Ti siahodlho opisoval, čo som zistil vo vysokej politike, no sú to všetko jedna odporná, intrigánska, zlodejská a skorumpovaná svoloč. Takmer všetci chcú v politike len a len osobný prospech, moc, peniaze, majetky, bohatstvo a myslia si, že cez mágiu sa budú chrániť a takto šíria po svete iba zlo. Sionisti, bankári, politici, predstavitelia štátu a ich lokaji svoju dušu zapredali, tá patrí už dávno niekomu inému. Neverím, že sú všetci šťastní a všetko pred TV kamerami a voličmi je len pozlátko, na oko a je to iba obyčajná špinavá hra. A oni dobre vedia, že ja toto všetko viem, že som ich prekukol, precítil a preto ma chceli umlčať. Utýrali moju matku i otca, takmer zničili moju celú aj vzdialenú rodinu a známych. Katastrofa! Ale žijem a našiel som Teba, drahý Ašarat.

Žiaľ, Boh ma opustil už dávno, som o tom už presvedčený. Ináč si moje utrpenie za ostatné roky neviem vysvetliť. Cirkev je prehnitá, skorumpovaná, chamtivá a niekedy mám pocit, že sa veriacim iba vysmieva. Mnohí cirkevní hodnostári len omieľajú naučené frázy a strašia v kostoloch Božím hnevom, súdnym dňom a sľubujú spasenie, večný život a raj. O Bohu v kostoloch hlásajú ako o láske a ja im už neverím. Myslím si, že tá ich Božská láska je o tom, že mnohí obcujú navzájom, so ženami, s deťmi a lásku k blížnemu iba predstierajú a dodržiavane desatoro, škoda reči. Stále tvrdia: „Boh je láska a všetkých nás vykúpil a už nám hriechy aj odpustil…“ O tom to je, že si vrchnosť, kňazi a i. myslia, že sa im nič nestane a Boh im už odpustil a sú, obrazne povedané za vodou.

Raz mi moja kamarátka a redaktorka z jedného denníka, filiálky Košice ponúkala videonahrávku zo Satanistického rituálu niekde na Východnom Slovensku, kde prítomní týrali a obetovali mladé asi 12 ročné dievčatko a jasne tam spoznala istého katolíckeho kňaza. Dokonca tam tá redaktorka spoznala i nebohého manžela … .XY. Odmietol som ten materiál, čo i len chytiť do svojich rúk, vtedy som žil ešte v ilúziách a nechcel som s tým mať nič spoločné.

Čo sa týka toho, čoho som sa zúčastnil v sobotu večer v dedinke Skalný Pomník, zanechalo to vo mne hlboký dojem, na ktorý v dobrom nezabudnem až do svojej smrti. Už v miestnosti č. 1 som pochopil, že ide o niečo vážne, lebo ten pán ma doslova vyslobodil od mojich bolestí hlavy, krčnej chrbtice, napätia, nešťastia, skepsy a začal som byť v tom okamihu šťastný a spokojný so životom. Všetko to zlo, resp. jarmo, ktoré som si nosil dlhé roky na svojich pleciach ma náhle opustilo, razom zo mňa spadlo. Trochu ma otravovali popri ušiach komáre, ale aj tie po chvíli zmizli, alebo som ich prestal vnímať. Začal som sa usmievať a bolo mi veľmi dobre, bol som blažený.

V miestnosti č. 2, keď ten pán sa ma akože pýtal, či chcem nový život, či chcem nový osud, či chcem byť šťastný, alebo či chcem byť novým človekom, chcelo sa mi kričať, že chcem, chcem, chcem… Nechcem však preháňať, ale bolo to fantastické! Razom som zabudol na moje útrapy a všetky moje problémy. Ale pri konci rituálu, resp. čítania listu v miestnosti č. 2 začal vonku lietať vrtuľník a na chvíľku ma to vyrušilo.

Žiaľ, musel som na ten vrtuľník myslieť aj v miestnosti č. 3 pri kreslení znakov na čelo a obe dlane. Tam som sa prvýkrát stretol s Ruth a tej robil ten pán to isté na čelo i na dlane. Potom okolo nás urobil kruh paličkou, asi pečať, ale nevedel som sa už celkom dobre sústrediť a nedával som dobrý pozor kvôli tomu vrtuľníku vonku, lebo ma napadlo, čo si mi hovoril predtým, keď sa všetko pripravovalo o tých policajtoch.

Dolu v podzemí bolo cítiť veľké napätie a dalo by sa krájať. Tam som veľmi vážne spozornel a už som sa lepšie sústredil. Ešte dobre, že som sa posadil a mohol som lepšie vnímať všetko okolo seba. Slečne Ruth som tak stískal ruku, že ma poprosila, aby som jej ju trochu uvoľnil, bola asi celkom odkrvená. Ja som totižto nadobudol takú silu a takú energiu, že som to ani necítil. Doslova som mohol vyvracať stromy aj s koreňmi, dokonca som si to aj na chvíľu predstavoval a išla mi prasknúť v oblasti hrudníka obtiahnutá moja košeľa. Počas rituálu som sa cítil dobre, usmieval som sa a bol som uvoľnený, sústredený a šťastný. Nebál som sa!

Potom, keď sa v miestnosti ocitla mne neznáma sila, cítil som veľmi chladný až mrazivý vzduch za chrbtom v oblasti operadla stoličky, nikde inde. Cítil som to dlho a aj v čase, keď za mnou stál ten pán a držal ma za plecia. Potom to zmizlo, ale teplota sa už nevrátila do pôvodného stavu a až do konca bolo v miestnosti okolo mňa chladnejšie. Ruth sa celá chvela, cítil som to a podľa mňa bola chvíľu aj mimo. Tú Tvoju písanku v koženom obale (pamätám si v nej prvý záznam z roku 1985) som prestal vnímať, lebo v miestnosti bola silnejšia energia.

Škoda, že som musel potom po všetkom odísť, lebo som sa chcel ešte porozprávať, opísať Ti svoje pocity a ďalej spoznávať pre mňa neznáme. Dobre vieš, že som zvedavý a vnímavý človek a rád by som ešte o všeličom podiskutoval. Mám od narodenia senzibilné, analytické a vizionárske schopnosti a potreboval som na niektoré nezodpovedané otázky odborné odpovede. Len tak pre seba, aby som si ich mohol uchovať v pamäti a neskôr, keď príde čas, si poskladať mozaiky. Tak to robím celý život a niektoré zaujímavosti sa mi uchovajú v pamäti naveky. Pamätám si všetko ešte od materskej školy.

Spať som išiel okolo polnoci, bol som ubytovaný v penzióne Deravý dukát vo Prievane u Slabých. Ráno už o 04,35 hod. som bol vyspatý, oddýchnutý, čerstvý, plný energie a začal som premýšľať o tom všetkom, čo som prežil. Ani som neraňajkoval, nemusel som a odcestoval som, aby som navštívil hrob mojich rodičov, potom som si dal kávu v hoteli Prax, kde som kedysi ako študent trávil príjemné chvíle môjho mladého života. Potom som sa prešiel centrom mesta a Botanickou záhradou, kde stojí stredná škola, ktorú som kedysi navštevoval a kde som maturoval. Popri tomto všetkom som aj zabudol na všetky moje problémy, na súd, na zradcov – údajných mojich kamarátov a sústredil som sa na príjemnejšie veci – na moje/ naše spoločné plány.

Po celý čas, či už na ceste v aute alebo na prechádzke v meste som premýšľal, ako riešiť svoju, resp. našu spoločnú budúcnosť. Tiež som premýšľal o tom, ako si veľmi chcem nájsť nových kamarátov a robiť s nimi to, čo som práve našiel, resp. stretol. Premýšľal som tiež o peniazoch, aby sa mohli vyriešiť poriadne priestory, nakúpiť autá, rôzne špeciálne prístroje a techniku, aby sa mohli zabezpečiť dôkazy pre neveriacich klientov a robiť konečne to, čo ma baví. Toto som už počul veľakrát a vždy som to bral iba ako niečiu frázu, ale teraz to chcem práve ja. Naozaj to chcem, drahý Ašarat, a pevne verím, že spoločným úsilím sa nám to aj podarí. Musíme sa čo najskôr stretnúť a porozprávať sa, neskôr aj s Tvojimi ľuďmi – spolupracovníkmi. Ja vidím v tomto veľkú šancu i perspektívu a aj našu spoločnú budúcnosť. Je ťažká doba a myslím si, že bude ešte ťažšia a toto vidím aj ako dobrý podnikateľský zámer.

Za všetko ďakujem a ostávam s pozdravom.

Do skorého videnia.

Hister

Tagy: škola mágie, výučba mágie