Svetlo. Nikde nič, len svetlo. Nemôžem sa hýbať, nemôžem vytvoriť absolútne žiadny myšlienkový prívlastok k čomukoľvek, čo by mohlo moje vnímanie reality pochopiť. Snažím sa zo všetkých síl, ale nemám šancu proti tej sile bojovať, učiniť akýkoľvek krok k tomu, aby som ju ovládol. Zobraziť celé »
Niekedy potrebujeme, aby nám bolo nastavené zrkadlo, aby sme boli v rozhovore konfrontovaní s myšlienkami, ktoré ani sami pred sebou nechceme myslieť, nieto ešte vysloviť. V závislosti od toho, ako na tieto podnety reagujeme, vykresľuje sa nám pred očami obrázok o tom, ako skutočne veci vnímame a cítime. Môže to byť aj efektívny spôsob komunikácie s vlastným vnútorným hlasom, ak to vieme správne uchopiť.
Nadviažem teraz na jedno svoje zamyslenie tu na blogoch. Písala som niečo o tom, že akokoľvek trefné slová učiteľa sú nanič, pokiaľ za nimi nie je vlastná skúsenosť a vlastný prežitok, respektíve pokiaľ žiak nie je svojím vnútrom pripravený dané slová prijať.
Pri svojej ceste na Ohnivú Horu som i Ja musel smrti hľadieť do očí.
Mal som pri tom mnoho otázok a potreboval som mnohé odpovede o poznaní smrti.
Stál som tam na Ohnivej hore a díval sa smrti do jej zvláštnych očí. A mnoho odpovedí mi prišlo.
Ja som sa pritom usmieval a cítil som tú obrovskú nezameniteľnú silu, silu tajomstva z poznania smrti.
Cítil som i silu, ktorá je ukrytá v tajomstvách smrti. A vďaka tomuto poznaniu dnes môžem požiadať smrť o pomoc. Videl som úplnú podstatu smrti. Zobraziť celé »
Telo, ako každé iné, ležiace na kamennej dlažbe.
Roku 1669 počala sopka Etna na ostrove Sicílii strašne soptiť, hroziac záhubou všetkým dedinám, ktoré sa na jej úpätí nachodili. Najmä vo veľkom nebezpečenstve bolo mesto Katania. Zobraziť celé »