Pri výučbe mágie často narážame na jedno špecifikum. Náš mozog poskytované informácie prijíma, skladá si jednotlivé slová a spája si ich do viet. Tieto vety nám dávajú perfektný zmysel a význam, všetko je to logické a súvislé. A predsa to v praxi nefunguje. Prečo?

Pretože nevieme pracovať so svojím vlastným vnútrom. To je presne to, čo do nás nedokážu dostať za víkend na žiadnom kurze. Je to boj, ktorý môžeme vybojovať len my sami. Často sa necháme spliesť logikou, alebo svojím podvedomím. Veď to, čo pochádza z nás, predsa musí byť ten vnútorný hlas, o ktorom stále počúvame. Alebo nie? Mozog nám často podsúva odpovede, ktoré na pozadí vyhodnotí bez toho, aby sme sa nad tým my vedome zamysleli. A bohužiaľ, nie vždy sú tieto odpovede správne. Ako teda nájsť tú správnu odpoveď?

Ak chceme robiť akýkoľvek jednoduchý magický úkon, tak pokiaľ to nemá byť iba o náhode a o šťastí, musíme si vedieť v jedinom momente skrotiť svoje vnútro, svoje myšlienky, emócie, nervovú sústavu a podvedomie, skrátka dostať celé svoje Ja pod kontrolu. Musíme vedieť, ako pracuje naše telo, ako pracuje náš mozog, na aký podnet reaguje akým spôsobom, ktoré pocity máme odfiltrovať a ktoré naopak prijať a riadiť sa nimi.

Vnútorné (duševné) naladenie, ktoré pri mágií potrebujeme, je veľmi subtílne a nie je jednoduché ho uchopiť. Treba si to rozmeniť úplne na drobné, pretože tento stav vedomia dosiahneme iba v súbehu viacerých procesov, ktoré v sebe musíme mať naraz vedome pod kontrolou. A to sa bohužiaľ nedá urobiť nijako inak, len poctivým tréningom a praxou. To, že niektorý kolega sa „pozrie a vidí“ ešte neznamená, že za jeho úspechom nestoja hodiny a hodiny cvičenia a stovky neúspešných pokusov.

Ako chceme vedieť pracovať s mágiou, keď to nebudeme skúšať? Pozitívna motivácia je síce skvelá vec a na určitý čas dokáže naozaj zafungovať. Zrazu sa nám zadarí, jedna-dve veci nám vyjdú na sto percent a už sme presvedčení o tom, že ľavou zadnou zvládneme aj všetko ostatné. A potom to príde. Jeden neúspech, druhý neúspech… Zrazu zlyhávame na úplne banálnych úlohách. Samozrejme, nie každý deň je nedeľa a nie vždy dokážeme byť stopercentne naladení a koncentrovaní. Ale na momentálnu indispozíciu sa dá tiež vyhovárať iba určitý čas.

Keď sa nám po prvotných začiatočníckych úspechoch zrazu dariť prestane, sme frustrovaní, znechutení a vôbec nemáme motiváciu niečo ďalej skúšať a trénovať. Aj tak nám to nejde a asi je celá táto technika nanič, keď nefunguje. Nuž, fungovať by aj fungovala, keby sme si dali tú námahu, naozaj ju spoznali, pochopili v celej hĺbke, v sebe samom si ju zvnútornili a poctivo si „vydreli“ jej fungovanie. Zázraky na počkanie sa síce v tomto svete občas dejú, ale ak svoje schopnosti chceme mať naozaj kvalitné, žiadne skratky neexistujú.

Cesta k úspechu je dláždená neúspechom, ako mi Ašarat nedávno povedal nad treťou šachovou partiou. Ako chceme v sebe nájsť správny vnútorný pocit a to správne naladenie, ak si najprv neodskúšame tie nesprávne? Možno sa nám to podarí na piaty, možno na desiaty, možno až na stý krát. A tu niekde je ukrytý dôvod, prečo táto cesta nie je pre každého. Veď kto vydrží celé hodiny hľadieť do tmy každý deň bez toho, aby čokoľvek uvidel, aby sa kamkoľvek posunul? A predsa ten, kto to vydrží, nenechá sa odradiť neúspechom a poctivo na sebe zamaká, sa dočká odmeny.

Každý nesprávny pokus, každé zlyhanie nás posúva o krôčik bližšie k úspechu. Ak toto dokážeme prijať, budeme sa tešiť aj z neúspechov, pretože sa na nich niečo nové naučíme, niekam sa opäť posunieme. Nebude nás to rozčuľovať, ale dokážeme to chápať  ako prirodzený proces výučby seba samého, ktorým proste musíme prejsť, ak sa chceme niekam skutočne dopracovať.

Tagy: , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Sobota, August 30th, 2014 o 20:29 a je zaradený pod Výuka, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

3 komentárov

 1 

Gratulujem k tomu co si napisala a tym co to budu citat tak prajem plne pochopit to co je tu napisane

August 30th, 2014 at 20:33
 2 

Neúspech - slovo, ktoré nikto nemá rád (ak sa to netýka konkurencie, ktorá má práve neúspech).
Neúspech má mnoho dôvodov. Prvý je logika a hneď v závese ide ego.
Najviac ale škodí namyslenosť. Že ego a namyslenosť sú dve veci, je snáď jasné každému, s kým nepliaska ego, alebo namyslenosť.
Videl som mnohých padnúť. Padli aj potom, čo došli do toho pomyselného cieľa. Jeden padol pre namyslenosť. Bol som pri tom, keď mu Ašarat ako čerstvému VK ponúkol, čo všetko ho doučí. On ho pred všetkými prítomnými sfúkol, nech ho neuráža, že on je predsa VK, tak čo on chce jeho Excelenciu niečo ešte učiť. Bol namyslený! A kde je dnes? Ďaleko od domova zvaného Selekcia. Zožiera sa tým, čo bolo a tým, že tu nie je. Ale namyslenosť mu ostala.

Preto každý, kto si dáte tú námahu a budete čítať tieto slová, sa zamyslite nad slovami veľkého Konfucia:
„Nie je dôležité, ako ďaleko som došiel a aký HS som dosiahol, ale je dôležité, to ako ma vidia ľudia.“
Ak toto nevyslovil Konfucius, tak aby bolo jasné, je to len preto, lebo som mu to ja
C. a K. poľný Majster Luis nestihol povedať. Inak by to veľký Konfucius vyslovil ako všetko to, čo som ho vlastne ja naučil.

September 1st, 2014 at 16:49
 3 

Kolegovia, dovolím si pridať svoj komentár.
Viete ako často som zlyhal? Určite neviete a netušíte. Zlyhanie je pomôcka, ako píše kolegyňa Tara.
A je to nie len pomôcka, ona je často jediný váš kamarát, ktorý neklame. Často pochybujem, keď mi niečo vyjde, ale nepochybujem, ak to nevyjde. Je to ako dobrý zimný kabát, čo nikdy nesklame.
Na svojej poslednej práci pracujem šiesty rok.
Textovo sa to snažím už finišovať, ale dorábať a dolaďovať to budem ešte roky. Mal som pri tom mnoho neúspechov a často som bol nahnevaný, keď mi jeden deň niečo šlo, ďalší to nešlo a tretí deň som to zavrhol a začal odznova.
Rozdiel bol v tom, že mojou školou bola ostrá realita v živote. V živote mojich kolegov, ktorí boli ochotní mi zveriť do rúk svoj osud a riskovať tým svoju kariéru.
Na týchto neúspechoch ale postupne rozkvitli úspechy a v tie chvíle sa pachuť z neúspechu stratila ako ranná hmla na slnku.
Preto buďte pokojní, lebo nikto z nás učený z neba nespadol.
A neúspech sa naozaj = budúci úspech.

September 3rd, 2014 at 12:18

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.