Občas som ticho, občas plačem, občas sa smejem. Ak to prestane prestanem žiť a budem len jestvovať v prázdnom bytí fyzického tela bez zmyslu. Preto som často ticho, často plačem a často sa smejem, aby som proste cítil, že ešte žijem.

Čoho sa bojím?
Bojím sa toho, že vyhasnem. Pretože radšej nech ma mágia spáli a ja nech v nej zhorím, akoby mala vo mne vyhasnúť.

Myslím si, že moje vnútorné „volanie“ po tichu ja znamením našej doby. Ašarat nám na stretnutiach niekedy povie, „učte sa Tichu…“. No nie je ticho ako ticho. Ticho je aj mlčanie, stíchnutie a je aj ticho smrti, ticho noci, ticho meditačné, …

Ak by sa v Mágii dalo všetko vysvetliť, a ak by sa dalo na všetky otázky ohľadom mágie odpovedať a argumentovať, tak, kde by bola podstata viery?

Rozčuľuješ sa nad kadečím v živote, ale ak ten život raz skončí, tak od toho momentu sa to všetko stane irelevatným, pretože v ten moment to všetko stratí zmysel. Takže chápem, že sa rozčuľuješ nad kadečím a v podstate máš pravdu …. čo však nemusí byť správne, hoci je to správne.

Zmysel zmyslu dáva až zmysel, keď to má zmysel. Bez toho zmyslu to nemá zmysel.