O egu
Nedávno som dostala jednu zaujímavú otázku: Ako človek – žiak mágie – vlastne zistí, či má alebo nemá zvládnuté svoje ego?
V predchádzajúcom príspevku som opisoval astrálne cestovanie podľa A. cesty – t.j. prechádzam si vedome celý úsek a B. podľa cieľa – to znamená, že si zadám cieľ, kam sa potrebujem dostať a moje nadvedomie sa tam dostane bez toho, že by som si vedomo uvedomoval časti tejto cesty.
V tejto časti by som Vám rád opísal možnosti cestovania podľa časti vs. celku. Zobraziť celé »
Nedávno som dostala jednu zaujímavú otázku: Ako človek – žiak mágie – vlastne zistí, či má alebo nemá zvládnuté svoje ego?
V rámci spoločenstva Selekcia sa prvé zasvätenie v oblasti mágie udeľuje spolu s hierarchickým stupňom 4 – Majster. Dovolím si tvrdiť, že toto zasvätenie je často neoprávnene podceňované. V dávnejších časoch sa prvé zasvätenie v oblasti mágie robilo na stupni 7, ale v súčasnosti sa so zasväcovaním začína už na stupni 4 a postupne sa s každým hierarchickým stupňom dopĺňa. Zrejme tu niekde vznikol dojem, že toto prvé zasvätenie pri stupni 4 je iba nejaký slabý odvar toho, čo sa robilo kedysi a teda nie je potrebné venovať mu až takú pozornosť a až tak dbať na psychickú prípravu žiaka.
V poslednej časti (Vesmír a jeho zákutia – časť 10 – Rozdelenie foriem astrálneho cestovania) sme si zadefinovali rozdelenie astrálneho cestovania na cestovanie podľa cesty – podobné tomu na Zemi a cestovanie podľa zadania, cieľa. Neskôr sa naučíme ako sa dajú astrálne prekonať dlhé úseky bez toho, aby nám to sústredením trvalo týždne, kým sa dostaneme na určené miesto, ktoré sa môže nachádzať nielen niekoľko kilometrov odo mňa ale aj milióny svetelných rokov.
V rámci sebaanalýzy asi každý z nás prišiel na niečo, na nejaký svoj otvorený alebo pred svetom dobre ukrývaný strach. Pravdaže ani ja nie som výnimkou. Zobraziť celé »
Niekedy na začiatku ani len netušíte aký bude koniec a ten koniec nemusí byť len jeden v jednom čase.
Vošli sme do kaštieľa a vnímali sme zvláštne točiace sa energie. Nádvorie pripomínalo na prvý pohľad miesto, ktoré čakalo na boj. Atmosféra, kde sa nedeje akoby nič a pritom všetko naokolo sa sústreďuje len na to jedno miesto a čas.
Snehové vločky dopadajú na zem, no skôr ako majú možnosť sa na seba viazať sa po svojom dopade na zem topia, je odmäk. Stojím a vietor ustál. Hľadím do diaľav a myslím na tých, ktorí boli, sú a budú. Ako však začať, aby som vôbec začal chápať, aké je to byť tým kým som a ako zistím kým som bol, a ako budem tým, kým mám byť? Znie to ako filozofické zamyslenie, avšak nie je tomu tak.