16
May

O egu

   Odoslal Tara a zaradil do Mágia, Výuka

Nedávno som dostala jednu zaujímavú otázku: Ako človek – žiak mágie – vlastne zistí, či má alebo nemá zvládnuté svoje ego?

Nuž napríklad aj tak, že sa zameriava predovšetkým na svoj vlastný pokrok a rozvoj, bez ohľadu na to, či sa svojimi novými schopnosťami a znalosťami môže pred niekým predviesť, alebo sa ukázať v nejakom lichotivejšom svetle pred kolegami. Nepotrebuje verejne prezentovať svoje schopnosti a chváliť sa nimi – viac či menej okato, nepotrebuje okolo seba robiť dojem, že vie viac, než ostatní. Avšak ani sa nehrá na tajomného, aby vyvolal v ostatných pocit, že vie viac, než v skutočnosti vie. Stačí, že o jeho pokroku vie on sám a jeho učiteľ, prípadne kolegovia, ktorí ho úprimne podporia. To je však v dnešnej dobe skôr vzácnosťou, než pravidlom.

Netrápi ho, kde sa nachádzajú jeho kolegovia, či sú v niektorých smeroch šikovnejší, či im ide niečo lepšie ako jemu samému. Nezávidí, neporovnáva, nehodnotí. Proste si kráča svojou vlastnou cestou, snaží sa zdokonaľovať seba samého a učiť sa najlepšie ako vie, bez ohľadu na to, ako rýchlo postupujú ostatní. Skrátka, viac sa zameriava na seba a svoj vlastný rozvoj, než na hodnotenie svojho okolia. Nemrhá svoj čas a energiu na riešenie toho, či ho niekto z kolegov v niečom predbehol a či si to zaslúžil oprávnene.

Dokáže prijať dobre mienenú radu a kritiku, aj keď možno to občas zabolí, pretože trefná kritika nikdy nie je príjemná. Skrátka to berie ako niečo, čo ho môže posunúť vpred, čo mu nastavuje zrkadlo a dáva možnosť niečo na sebe zlepšiť, na niečom zapracovať. Dokáže sa na seba pozrieť sebakriticky a skôr ho zaujíma, v čom by sa mohol zlepšiť, než to, ako by mohol dokázať, že kritika je neoprávnená. Nie, mňa sa to predsa netýka, ja mám toto už dávno zmáknuté.

Tento článok asi nebude každému čitateľovi príjemný, avšak nastavuje určité zrkadlo, do ktorého sa pozrie každý sám. Rozhnevali vás moje vety? Myslíte si, že som tým mierila práve na vás, lebo vám potrebujem touto formou posielať nejaké supertajné odkazy? Nuž, mýlite sa. Je to iba obyčajná odpoveď na položenú otázku – ako človek zistí, či má zvládnuté svoje ego. Ak vás moje slová vnútorne zasiahli, rozhnevali, či urazili, tak ste si práve na túto otázku odpovedali sami.

Tagy: , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Sobota, Máj 16th, 2015 o 21:43 a je zaradený pod Mágia, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

11 komentárov

 1 

Tara tvoj článok som čítal viac krát. V tak malo slovách dané tak veľa. Úprimne povedané každý si tam nájde niečo. Je len na každom ako je úprimný sám k sebe a dokáže prijať to čo tento text vyvolá v jeho duši.

Máj 17th, 2015 at 12:30
 2 

Z môjho momentálneho pohľadu mi tento príspevok príde byť ako "návod" na triezve posúdenie stavu svojho ega. Kde mi pri čítaní niečo zarezonovalo, tam sa nad sebou môžem zamyslieť.

Máj 17th, 2015 at 19:38
 3 

Veľmi pekné zhrnutie 🙂
Týmto článkom si mi pripomenula našu dávnejšiu spoločnú debatu o egu. Na jednej strane si treba ego strážiť, tak ako píšeš, aby sme čo najviac boli mi pánmi sami seba a neovládalo nás ego. Na druhej strane, ak by sme o ego úplne prišli, stratil by sa motor, ktorý nás ženie k tomu byť lepší a pracovať na sebe. Ak by som čisto hypoteticky dosiahol úplne stav bez ega a bol 100% spokojný sám so sebou, nemal by som dôvod niečo meniť a na sebe pracovať.
Nájsť balanc, ako ísť dopredu a zlepšovať sa, ale kvoli sebe samému a nie kvoli okoliu či kvoli uznaniu okolia a zároveň sebareflexívne mať svoje ago v samom sebe zvládnuté je majstrovské umenie a o tento stav by sme sa mali všetci neustále snažiť.
Zvládať ego nie je stav, ktorý keď dosiahneme, tak to máme hotové. Je to neustály "boj" pretože naše ego hľadá stále nové a nové cestičky ako nám prejsť cez rozum a dosiahnúť svoje.
Takže, do boja priatelia a kolegovia! 🙂

Máj 17th, 2015 at 22:14
 4 

...pekný článok... ja len rozmýšľam prečo je potrebné zvládať,ovládať či bojovať s egom ? nie je jednoduchšie si z neho urobiť spojenca či priateľa ?

Máj 20th, 2015 at 00:00
 5 

@ Sara: Zaujímavá myšlienka, skúsiš ju trochu rozvinúť?

Máj 20th, 2015 at 16:21
 6 

Čokoľvek má človek k dispozícii môže pomáhať alebo škodiť, umenie je nájsť tú správnu mieru, to platí aj pre ego.

Máj 20th, 2015 at 19:57
 7 

@ tara, rozvinúť moju myšlienku to chce asi nový článok ... v podstate ide o to že vo mne slová ako ovládať,zvládať,bojovať evokujú určité "násile" a prečo by som ho mala páchať sama voči sebe ? mám sa rada a akceptujem každú časť svojej osobnosti ... je to teda skôr o schopnosti seba-prijatia , seba-akceptovania...
myšlienka vytvára nejakú energiu a akú energiu vytvorí myšlienka ovládania,zvládania či bojovania proti sebe samej ?
ak príjmem ego ako ako neoddeliteľnú, nápomocnú a potrebnú súčasť svojej osobnosti tak ego sa tak aj správať bude resp ak nebudem ja s ním bojovať nebude ani ego bojovať so mnou. je to potom skôr vnútorný dialog dvoch rovnocenných partnerov...
tak ako pozvem svoj strach na kávu, pozvem aj ego a vypočujem si čo m chce povedať a môžeme potom situáciu rozoberať bez toho aby sa aktivovali nejaké obranné reakcie či emocie...

pred časom mi môj učiteľ povedal že mi chýba pokora k sebe samej, na čo samozrejme reagovalo aj moje ego, ale reagovalo skôr prekvapením a zvedavosťou, ako popretím či nesúhlasom , alebo odporom. a práve preto že máme dobrý vzťah tak sme si sadli na kávu popremýšľali a hladali spôsob ako to zmeniť...

myslím že robiť z nášho ega strašiaka či prekážku na našej ceste nie je ten najlepší spôsob, ego chce tiež uznanie, tak prečo si z neho neurobiť rovnocenného partnera.

Máj 21st, 2015 at 08:53
 8 

@ Sara: Páči sa mi to 🙂 ak Ti to tak funguje, tak je to super a tiež dobrý návod na prístup z iného konca.
Väčšina ľudskej populácie si však pod pojmom prijatia seba samého so všetkými súčasťami predstaví, že som dokonalá taká aká som a teda prečo by som mala na sebe niečo meniť? Keď sa raz urážam za každú pripomienku k môjmu konaniu, alebo som proste lenivá a kašlem na všetko, tak asi je mi to tak prirodzené a hotovo. Tam potom chýba priestor na nejaké sebazdokonaľovanie.
Ale to už si musí tou introspekciou každý prejsť sám a zhodnotiť, čo na sebe chce a dokáže zmeniť a čo prijme ako svoju prirodzenosť. A či tá zmena bude dialógom alebo bojom? Podstatný je výsledok 🙂

Máj 21st, 2015 at 14:44
 9 

...hmm pozvať svoj strach na kávu? A mňa tu nikto nepozve? 😀

Jediné, čo som doteraz na svojej ceste spoznal ohľadne ega je to, že ho vlastne ešte dokonale nepoznám...

Máj 21st, 2015 at 16:28
 10 

Sara výborný pohľad na vec!

Ja si inak myslím, že do veľkej miery sa tie pohľady prelínajú resp. možno hovoria to isté, ale iným jazykom.
Ja osobne som bojom s egom nemyslel násilie či odpor k svojmu egu, ale skor boj v zmysle pevnej voľe nepodliehať vždy rôznym reakciám či emóciam, ktoré vo mne evokuje, ale zastaviť sa a mať presne ten dialóg ako si to ty nazvala a súčasťou toho dialógu je vlastne aj sebareflexia.
Preboha aká dlhá veta to je 🙂

@ Stratus súhlasím, moja reč 🙂

Máj 21st, 2015 at 22:45
 11 

@ tara, myslím že práve tá vnútorna vyrovnanosť vytvára priestor pre sebazdokonalovanie... tým že nemusím riešiť vnútorne rozpory a môžem sa sústrediť na to, čo chcem na sebe zlepšiť....

@ theos, ja viem že si nemyslel násilie či odpor k svojmu egu... áno súhlasím že jeden zámer sa dá vyjadriť rôznymi slovami...

@ stratus pozývam ťa na kávu 🙂

Máj 22nd, 2015 at 03:06

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.