Chcem sa s Vami podeliť o svoje myšlienky k tréningu kontroly myslenia (myšlienok). Nemyslím teraz na tréning podľa Knihy mágie od Ašarata, či iné tréningy, chcem sa tu zamyslieť nad potrebou kontroly toho, čo v myšlienkach spracúvame, čím sa v myšlienkach zaoberáme a či je to pre nás potrebné a či nás to posunie tam, kam sa posunúť chceme.

Povedaním, že musíme odstrániť kameň z našich vlastných očí predtým, ako odstránime slamu z očí nášho suseda, dospejeme k nášmu rozvoju, postupu.

Dnešné zamyslenie
Vstávam s tým, že život má zvláštne pravidlá, no zároveň si túto myšlienku vyvraciam. Predsa život žiadne pravidlá ani obmedzenia nemá. My ľudia si ich tvoríme sami. Predsa keby mal život pravidlá, dostaneme pri narodení manuál. Je totiž pravdepodobné, že vždy bude nejaká časť cesty v rekonštrukcii. A na nej obmedzujeme seba, obmedzujeme druhých. Prečo? Myslím si, že zo strachu. Máme strach zo samoty, z neprijatia, zo života bez lásky, teda z mnohých vecí.
Byť sama sebou, to je práve to, z čoho máme najväčší strach.

V tomto príspevku chcem ozrejmiť prácu v teréne, energie v priestore a prepínanie.

Keď sa zamyslíme nad významom dvoch slov ako sú trpezlivosť a vytrvalosť, napriek tomu, že sú veľmi úzko spojené, je medzi nimi rozdiel. Spomeniem najskôr trpezlivosť, ktorá naznačuje toleranciu, alebo vytrvalosť v ťažkých situáciách. Ako protipól pôsobí vytrvalosť, ktorá naznačuje odhodlanie pre dosiahnutie nášho cieľa. Keď sa teda zamyslím nad tým, že čo je hlavný rozdiel medzi trpezlivosťou a vytrvalosťou, vychádza mi to, že vytrvalosť naznačuje činnosť, trpezlivosť nie.

V jednej tréningovej časti mojej majstrovskej práce som uviedla „Cvičenie koncentrácie“. To vám teraz priblížim.
Je to veľmi efektívne cvičenie, ktoré je prospešné každému. Hlavne v začiatkoch, keď potrebujeme svoj mozog vycibriť aby robil to, čo chceme my a kedy to chceme.