..cestujem v autobuse MHD a je teplý slnečný deň, slnko páli cez okná …dýcha sa mi ťažko a pot mi steká po chrbte…moje oči sledujú ľudí v autobuse, ich tváre, ich pocity, ich mimiku, ich životy, ktorých súčasťou som aj ja ako aj oni sú súčasťou môjho len si to neuvedomujeme ani na chvíľku. Míňame pole slnečníc, ktoré je nádherné a usmejem sa a spočiniem pohľadom na pani, ktorá sedí oproti mne.
Chcete niečo zaujímavé? Dobre pustím vám poznámky ku jednej technike zo skrípt ktoré teraz pripravujem.
Samozrejme neodporučím nikomu sa tohoto návodu držať. A ak áno je to na vaše riziko. Tento materiál je spracovaný len ako surový a nie je konečný. Zobraziť celé »
Tagy: magické zrkadlo
Sedím na posteli vo svojej izbe v mnoho poschodovom paneláku v jednom z veľkých sídlisk. Čakám… Zobraziť celé »
Tagy: meditácia
Zamýšľam sa nad životom a prežívaním.. Nad tým, koľko času v našej existencii proste len “prečkáme” bez toho aby sme si skutočne uvedomovali, že žijeme.
Nebolo už kam ujsť. Svety, ktoré nás prijali zrazu stáli proti sebe. Vo fyzickom svete sem dosiahli svoj cieľ a svoje postavenie, no málokto rátal s tým, že vrcholom tohto dejstva bude príprava na vojnu, ktorá sa rozpútala o niekoľko storočí neskôr a predsa späť, tu v práve prebiehajúcej prítomnosti a unikajúcej minulosti riešime každý svojou časťou vedomého uvedomenia si bytia a života tú budúcnosť, ktorá nás tam niekde v diaľavách budúcich generácií našich potomkov a nás samých očakáva.
“…sedím v izbe a pozerám von zo seba, von do izby…potom vstanem a prejdem k oknu a pozerám sa von zo seba a von z okna na horizont…potom sa pozrem na nebo a usmejem sa lebo nebo sa pozerá na mňa a vidí do mňa a kľud sa rozprestrie vo mne a ide zo mňa do izby… vsiakne sa do stien a do všetkého okolo mňa… ” Najťažšie je zvládnuť boj so sebou a prijať sa taký aký sme v skutočnosti a prijať to tak, ako to je… že môžeme zomrieť v každej sekunde nášho života. Castaneda napísal, že smrť máme na našej ľavej strane a pozoruje nás a čaká…len ten, kto si uvedomuje smrť naozaj žije…
Tu niekde začína ešte len príbeh. Na samom dne. Tam kde je chlad, tma a vrah. Vrah vlastného života, tela a všetkého čo ho s ním spájalo.