Archív za August, 2009
Pohľad
“…sedím v izbe a pozerám von zo seba, von do izby…potom vstanem a prejdem k oknu a pozerám sa von zo seba a von z okna na horizont…potom sa pozrem na nebo a usmejem sa lebo nebo sa pozerá na mňa a vidí do mňa a kľud sa rozprestrie vo mne a ide zo mňa do izby… vsiakne sa do stien a do všetkého okolo mňa… ” Najťažšie je zvládnuť boj so sebou a prijať sa taký aký sme v skutočnosti a prijať to tak, ako to je… že môžeme zomrieť v každej sekunde nášho života. Castaneda napísal, že smrť máme na našej ľavej strane a pozoruje nás a čaká…len ten, kto si uvedomuje smrť naozaj žije…
Na dno života II.
Tu niekde začína ešte len príbeh. Na samom dne. Tam kde je chlad, tma a vrah. Vrah vlastného života, tela a všetkého čo ho s ním spájalo.
Na dno života I.
Ponáram sa do čiernych hlbín oceánu. Niet kam ujsť, pretože plť na ktorej som celú tu dobu prebýval hnije a pomaly sa rozpadá. Vnáram sa čiernymi vlnami a otočený hlavou k nebu pozerám na posledné lúče zlatistého slnka.
Čím menej kyslíku cítim po nadýchnutí v mojich pľúcach, tým viac pociťujem ako mi pribúda myšlienok. Zrazu sekunda trvá večnosť.
Poďakovanie
V určitej časovej konštante, Zobraziť celé »