Princ Vilhem z Oranie, pozdejšie kráľ Hollandska Vilhem Fridrich I., odobral sa kedysi s vojvodom Meklenburgským, ktorý bol u neho na návšteve, do prístavu, z ktorého chcelo sa práve vydať niekoľko lodí na more. Akýsi matróz, napínajúc plachtu na jednej lodi, skĺzol sa z neopatrnosti a spadol cez okraj lode do mora silne sa vlniaceho.
Princ, nerozlýšlajúc dlho, hodil sa zároveň s inými matrózmi srdnato do mora, aby zachránil topiaceho sa, ale prišiel sám do veľkého nebezpečenstva. Keď matrózi vyniesli princa na breh, vytýkali mu niektorí z jeho družiny takú odvážlivosť, hovoriac:
„Ako sa mohla Vaša výsosť odvážiť svoj život dať v nebezpečenstvo pre takého obyčajného mladíka?“
Ale šľachetný Vilhem im odpovedal:
„Ja som človek a matróz je tiež človek, pred Bohom sme si všetci rovní. Vtedy, keď nešťastník padol do vody, videl som v ňom len svojho brata, mne rovného, a preto som sa odvážil preňho obetovať život.“