Nebolo už kam ujsť. Svety, ktoré nás prijali zrazu stáli proti sebe. Vo fyzickom svete sem dosiahli svoj cieľ a svoje postavenie, no málokto rátal s tým, že vrcholom tohto dejstva bude príprava na vojnu, ktorá sa rozpútala o niekoľko storočí neskôr a predsa späť, tu v práve prebiehajúcej prítomnosti a unikajúcej minulosti riešime každý svojou časťou vedomého uvedomenia si bytia a života tú budúcnosť, ktorá nás tam niekde v diaľavách budúcich generácií našich potomkov a nás samých očakáva.

Zobraziť celé »

Tu niekde začína ešte len príbeh. Na samom dne. Tam kde je chlad, tma a vrah. Vrah vlastného života, tela a všetkého čo ho s ním spájalo.

Zobraziť celé »

Ponáram sa do čiernych hlbín oceánu. Niet kam ujsť, pretože plť na ktorej som celú tu dobu prebýval hnije a pomaly sa rozpadá. Vnáram sa čiernymi vlnami a otočený hlavou k nebu pozerám na posledné lúče zlatistého slnka.
Čím menej kyslíku cítim po nadýchnutí v mojich pľúcach, tým viac pociťujem ako mi pribúda myšlienok. Zrazu sekunda trvá večnosť.

Zobraziť celé »

Tam niekde na pozadí tmy blikajú svetielka. Nie sú to sviečky ani svätojánske ohne. Sú to bytovky plné ľudí.

Zobraziť celé »

Opäť moment. Minulý, či ten budúci? Prítomný?

Zobraziť celé »

V tichom kútiku chrámu bdel v šedivom rúchu zahalený mních. Nevnímal čas, ani priestor. Cítil pokoj, ticho a jeho všemocnú silu Boha, ktorou bol naplnený celý ten chrám, v ktorého útrobách prebýval.

Zobraziť celé »