Tajomná noc predpovedala stret dvoch rozdielnych druhov rás rovnakého pôvodu. Stál som na úpätí skaly a pozoroval som lúku ktorá smerovala smerom od lesa podo mnou až do doliny. Tam niekde dole sme mali tábor. Naše hliadky boli rozmiestnené okolo lesa a sledovali každý jeden zvuk, ktorý by mohol predpovedať pohyb nepriateľa.

Mal som zvláštny pocit. Cítil som sa ako vo sne. Akoby sa mi to všetko len snívalo a pritom som vnímal, že je to každodenná realita v ktorej paralelne žijeme.
Pocítil som, že v lesoch poblíž sa niekto blíži a čoskoro preukáže svoju tvár v plnej kráse. Ľahol som si na úpätí jednej z okolitých hôr na zem. Začal som sa uvoľňovať. Postupne som prešiel do fázy, kedy som sa odpútal od tela, jeho emócií a iných nánosov. Dostal som sa mimo telo. Smeroval som do hlbín lesov v okolí doliny, kde sme mali tábor. Našiel som ich, našiel som našich nepriateľov.
Ak sa to dá tak napísať, pocítil som prekvapenie. Všetkých troch vodcov som poznal. Pozoroval som ich pomaly a z diaľky, pretože mali dostatočné schopnosti nato, aby ma odhalili. Na pocitovej úrovni sa mi prenášali všetky pocity transformované cezo mňa ako prijímačom signálu a putovali následne ako signály prúdiace do fyzického tela ako do schránky záložnej pamäte.
Lama, hlavný vodca, silnejšej postavy s tetovaniami na oboch ramenách rozprával o tom, ako zahája na nás útok. Lama ten, ktorý vyrastal som mnou, bojovali sme vždy za rovnaký cieľ teraz rozhodoval o tom, ako nás napadne avšak zazrel ma.
„Amon! Čo tu robíš? Kto ťa sem vyslal?“ s vážnosťou v hlase a iróniou v úsmeve jeho mentálnej formy komunikácie ma oslovil. Premietol som mu pár spoločných spomienok, aby mal predstavu o mojej návšteve. Nasledoval jeho výsmech a irónia prechádzajúca do sarkazmu: „Amon, pochop to už konečne! Toto je hra! Ja Váš druh chcem len povzniesť na vyššiu úroveň, nič viac! Bojuj a vráť sa späť a informuj Ašarata, ak tak vôbec stihneš ešte učiniť!“. Nemal som na výber. Lama sa postavil a vydal rozkaz k napadnutiu. V tom som sa ocitol na okraji lúky a vidiel som niečo otrasné. Moji spolubojovníci a priatelia padali ako jablká na jeseň zo stromov. Do jedného za druhým strieľali a ich telá upadali k zemi. Lama sa zrazu ocitol za mnou. Okamžite som sa rozbehol smerom dolu lúkou. On neváhal a zrýchľoval, chcel ma zničiť za každú cenu. Ako sa približoval, neostávalo mi nič iné, len vzlietnuť do vzduchu, priestoru nad lúkou s vytvorením ochranného fluida so silou nemožnou k prieniku. Ako som pomaly a postupne opúšťal pod „nohami“ trávu ktorou bola posiata celá lúka som začal za sebou pri prechode do vzdušného priestoru vytvárať vibrácie odstavujúce Lamov pohyb za mnou. Ten, postupne ako sa približoval začal spomaľovať a uvedomovať si pôsobenie sily. Zastavil sa, pozrel sa mňa, ja na neho už vo vzlietnutom stave s pripravenosťou do boja. On sa otočil a smeroval späť smerom k lesom. Ja som sa zastavil až pri našom stanovisku, kde som okamžite požiadal kolegov o povolanie Ašarata. Ten po chvíli prišiel a povedal som mu o zradcoch a našom ohrození v ktorom sa nachádzame. Následne som sa vrátil späť do tela. Vstal som z postele, išiel som si umyť tvár a naraňajkovať sa. A tak začal jeden z ďalších dní.