Bortag sa vrátil pred svoju chatku a podišiel ku dverám a vstúpil dnu. Podišiel ku stolu a položil si na stôl vak s lesnými plodmi, čo si nazbieral v lese. Zobral kanvicu s čajom z krbu a z police si zobral hlinený pohár do ktorého si nalial čaj. Zobral si hlinený hrnček s čajom a sadol si do svojho hojdacieho kresla, ako sa pohojdával kresle rozmýšľal nad tým, čo všetko dnes zažil v lese. Uvažoval nad tým, kto môže vládnuť takou zlou silou a ničiť krásnu prírodu.

Volám sa Nightsun a toto je začiatok mojej cesty.

Začal som svoju cestu ešte skôr, ako som vôbec vedel niečo o existencii Selekcie.
Z viacerých dôvodov, som hľadal, ako sa v živote posunúť ďalej. Túžil som ľuďom pomáhať, skôr som sa, ale sám vo svojom živote pred tým potreboval postaviť na nohy. Predovšetkým som sa, ale toho musel veľa naučiť. S týmto vedomím som hľadal nové zdroje informácií.

Na čistinke v tajuplnom lesnom kruhu sa jednej staršej vlčici narodilo vĺča. Nebolo ani skoré ráno, ani deň, ani noc. Po niekoľkých mesiacoch ho matka vlčica opustila, nechala ho žiť voľným, samostatným životom. Z malého čierneho vĺčaťa vyrástol mohutný, krásny a hlavne mocný vlk.

Toto je môj pohľad na niečo, čo som prvý krát zažil ako civilná osoba večer 15.09.2020.

Pri svojej ceste na Ohnivú Horu som i Ja musel smrti hľadieť do očí.
Mal som pri tom mnoho otázok a potreboval som mnohé odpovede o poznanej smrti.

Niekedy si pripadám ako celoživotný zberač pocitov. Že iné tu ani nemám „na práci“, len poznať a spoznať každý pocit. Možno niektorý precítiť, možno do niektorého sa vcítiť… , niektorý si radšej nevšímať…