Môj cintorín poznám už 32 rokov, keď som tam prišla prvý krát bol to obrovský prázdny pozemok, kde bolo vidieť len pár hrobov, bol to totiž nový cintorín. Zobraziť celé »
Vieme, že naše korene siahajú možno ďalej ako je reálny život tu na zemi. A tak vari nezáleží až tak na tom, ako sme sa v ktorej dobe menovali. Naše spoločenstvá s rôznymi menami prichádzali a odchádzali do minulosti a tam sa aj strácali. Zobraziť celé »
Témy sú vážne a tak pousmejme sa troška. Snáď Vás to pobaví a mnohí si aj zaspomínate. Na Kulgana prvého svojho mena a jediného svojho druhu. 🙂 Zobraziť celé »
Dlho som nevedel, o čom písať, aké slová a aké myšlienky vložiť do týchto riadkov.
Písať o mágií, čo ja vlastne o nej zatiaľ viem?
Písať o liečiteľstve? Veď o tom viem ešte menej.
A tak, čo mi vlastne zostalo? Len ja sám, moje myšlienky, moje pocity, moje inštinkty, môj pohľad na Selekciu, na ľudí v nej a na môj vlastný pokrok nepokrok v učení a v tom čo
sa v posledných mesiacoch stalo mojim hlavným cieľom.
Prekročiť svoj vlastný tieň.
Ľad praskol a vytvoril tak v sebe trhlinu, do ktorej sa okamžite vliala ľadová voda.
Voda si okamžite razila v tejto pukline cestu dolu korytom potoka. A Macros stál na brehu a díval sa na protiľahlú stranu brehu. Voda, tá si len nezadržateľne razila cestu viacej a viacej, až napokon ľad ešte viacej pukol. Zobraziť celé »
Horác B. Chaflin, New Yorský veľkoobchodník, sedel v jedno odpoludnie vo svojej pracovni. Naraz počul slabé zaklopanie na dvere a hneď za tým mladý mužský, s ustarostenou a bledou tvárou, vstúpil dnu. Zobraziť celé »
Kolegovia rozhodol som sa opäť prepísať jednu časť, jednej správy. Kedysi tu prebiehal aj fyzický výcvik budúcich mágov. Jedna vec je niečo vedieť vytvoriť a iná vec je byť aj schopným Strážcom, či skôr Jazdcom. Možno niekomu tento mini príbeh nič nepovie a možno niekto si zase zaspomína na iné časy. Zobraziť celé »