Predchádzajúci deň bol vnútri v kaštieli pokojný ale vonku to vrelo energiami. Síce bolo teplo ale pred búrkou a to bolo ideálne pre bytosti z kaštieľa aby sa šli nabiť. Cítili sme nebezpečie zvonku – možné narušenie priestoru civilistami a aj bytosti nás na to upozorňovali, tak sme zabalili veci a vrátili sa na druhý deň. Atmosféra bola potom pokojná a ideálna na tréning.

V podzemí si nás bytosti po našom vstupe prichádzali obzerať a cítil som sa miestami ako vo výkladnej skrini. Pre mňa je vždy zaujímavé vnímať ako je kto naladený a ako kto pracuje. Tara bola stiahnutá v sebe, vo fyzickom tele, aby sme mali aj možnosť pozorovať bytosti, zároveň mala okolo seba ochranný obal. Ja som sa snažil rozplynúť vo vyšších frekvenciách ako som zvyknutý z astrálneho cestovania vesmírom, aby som nezavadzal bytostiam v ich dennom či nočnom živote a zároveň mal možnosť ich bezpečne sledovať.

Bytosti prichádzali rôzneho charakteru a druhu, zo začiatku sa snažili zistiť, čo sme zač a spoznať nás. Išli mi tie najtemnejšie predstavy a odkrývali rôzne možné stavy psychiky ako vrstvy cibule, psychické pochody, zlyhania a pády ale skôr som to vnímal ako keď pozerám film. Prepnutie mi pomohlo sa tomu nepoddávať a vnímať to ako niečo oddelené – bolo naozaj veľmi vyčerpávajúce udržať to pod kontrolou a nepoddať sa tomu za žiadnu cenu. Bol by to stav, keď ťa úpne premkne strach a zostáva ti potom už len ujsť. Ja som bojovník a tak som sa snažil udržať prepnutie a vždy keď ma to už malo aj vnútorne zasiahnuť, spravil som si silnejší obal aby to nepreniklo do mňa. Bol to neuveriteľne dobrý tréning na to, čo je ešte potrebné zvládnuť aby prepnutie bolo dlho udržateľné a nemusel som bojovať sám proti svojej psychike a obrazom strachu.

Začal som vnímať priestor ako keď sa otvorí – akoby tam neboli steny a vrch – videl som hviezdy a prepojenia svetov na vesmír. Bolo tam asi 6 rôznych úrovní a svetov – prepojenia na svety boli ako rôzne cesty. Prepojenia som vnímal na iné časti vesmírov odkiaľ tieto svety čerpali energiu, tieto miesta boli akoby ich fyzickou manifestáciou – alebo prechodom z inej formy života. Z vyššej frekvencie na nižšiu – nie ešte hrubohmotnú ale niečo medzi jemno a hrubohmotnou formou. Tara ma upozornila, aby som sa nepúšťal do tých tunelov (prechodov), že niektoré ma môžu ťahať dovnútra a byť pasce. Tu je naozaj potrebné zostať v roli pozorovateľa a nepúšťať sa dovnútra.

Pre určitú obetu a vybudovanie si diplomatického zázemia s bytosťami som nabil kryštál a dal ho do rohu miestnosti – cítil som ako vyžaroval dosť silno – skoro bolo vidieť 1 m okolo neho, myslím že mal veľmi silnú energetiku aj bez môjho pričinenia – slabé trblietavé svetlo – s úctou tomu patričnou som ho ponúkol bytostiam – nabudúce musím dať ešte viac rešpektu a jasný účel prečo to tam dávam.

Tara vytvorila ochranný obal na celú miestnosť ale po čase sa z vedľajšej miestnosti snažili cez tento obal dostať dovnútra štyri bytosti. Zavolala teda strážcov tieňov kvôli ochrane. Bolo pekne vnímať kde stoja – prišli piati a boli vysunutí dopredu smerom k nám. Dobré je pracovať vo dvojici alebo s viacerými lebo sa dá krásne overiť, či človek vníma správne – počet a druh bytostí, kde sa nachádzajú a pod. Tara s nimi nadviazala komunikáciu. Po Tarinom odsúhlasení, som sa pokúsil s nimi tiež komunikovať. Najskôr iba pozerali a skúmali, neprejavovali záujem. Ponúkol som im nabitý čierny Onyx ako energetickú bázu. Komunikácia s nimi nebola ako s inými bytosťami, skôr forma myšlienky a obrazu. Akoby vyťahovali tie myšlienky z podvedomia. Z tejto formy komunikácie bolo jasne vnímať, že sa jedná o vyššie bytosti, ktoré sa nad našimi problémami ani len nepozastavujú ale zároveň vedia vysvetliť rôzne duchovné problematiky a témy a posunúť mága vpred na jeho ceste. Mám k nim obrovský rešpekt a úctu, ktorá sa dá získať len z toho, čo oni ponúknu v rámci ich spoznania. Nie je to nič, na čo sa dá perfektne teoreticky pripraviť a bez patričnej úcty a naladenia môžeme zabudnúť na akýkoľvek ich záujem.

Celkovo som bol veľmi rád, že si na mňa Tara našla čas a tiež jej ďakujem za jej trpezlivosť – toto cvičenie mi dalo veľmi veľa a je mi jasné, že bez patričnej prípravy by som tam len tak sedel a pozeral do blba.

Tagy: , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, Júl 23rd, 2015 o 17:53 a je zaradený pod Nezaradené, Postrehy, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

4 komentárov

 1 

Bol to veľmi príjemný a prínosný večer. Niektoré veci si človek naplno uvedomí a docení až v praxi, aj keby to predtým počul odprednášané stokrát. Vnútorný prežitok žiadna teória nenahradí a na druhej strane ak sa neunúvame veci najprv pochopiť, kým sa stretneme s niečím v praxi, tak to pôjde mimo nás, prípadne sa necháme stiahnuť fantáziou. Ruka v ruke, jedno bez druhého nemá význam.

Júl 24th, 2015 at 11:39
 2 

Veľmi dobrý príspevok.
Určite to bol úžasný zážitok pán kolega.
A som rád, že tak krásne napreduješ 🙂

Júl 25th, 2015 at 19:00
 3 

Stratus, videl som Tvoju prácu v teréne, páči sa mi štýl a prístup akým komunikuješ s astrálnym svetom.

Júl 26th, 2015 at 16:34
 4 

Dakujem Anubis, som rad za tvoj cas a tvoju inspiraciu

Júl 29th, 2015 at 13:24

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.