Jednou z oblastí, ktorá býva v mágii najčastejšie nesprávne chápaná, je invokácia bytostí.
Stačí si prečítať niekoľko ezoterických kníh alebo pozrieť filmy a človek získa predstavu, že mág privoláva bytosti preto, aby nad nimi získal moc alebo aby mu bezvýhradne slúžili.

Môj pohľad je po desaťročiach práce v mágii úplne odlišný.

Keď sa človek pozerá na magické školy zvonku, často predpokladá, že všetci žiaci jedného učiteľa budú časom rovnakí. Budú myslieť rovnako, pracovať rovnako a používať rovnaké postupy.
Na prvý pohľad sa môže zdať logické, že ak niekto učí mágiu desiatky rokov, jeho žiaci sa postupne stanú jeho obrazom.

Keď sa hovorí o mágii, mnohí si predstavia silu, tajomné schopnosti, rituály alebo výnimočné zážitky. Skutočná mágia však podľa mňa nezačína vo chvíli, keď sa človeku darí. Nezačína ani vtedy, keď ho obdivujú druhí alebo keď má pocit, že všetko zvláda.

Keď som sa prvýkrát začal zaujímať o mágiu, bol som presvedčený, že ide o tajomné rituály, staré knihy a schopnosť meniť realitu silou vôle. Takto si mágiu predstavuje mnoho ľudí aj dnes.
Tajomné symboly, zaklínadlá, neznáme sily a schopnosť dosiahnuť to, čo sa zdá byť nemožné.

MVR Taranis – tichá sila lesnej mágie a tvorca vlastných magických techník

Nie každý mág stojí v popredí. Niektorí menia životy druhých potichu, systematicky a s pokorou.
Práve takým je MVR Taranis – dlhoročný žiak kolega mňa Anubisa, ktorý sa venuje lesnej mágii a vytvára vlastné originálne techniky.

Za viac ako tridsať rokov výučby mágie som mal možnosť stretnúť veľa ľudí.
Niektorí prišli, chvíľu sa učili a odišli. Iní vydržali, prešli rokmi štúdia, skúškami, pochybnosťami aj vlastnými prehrami. Práve z nich sa postupne stali skutoční mágovia.