Keď sa dnes pozerám na spôsob, akým sa učia mágiu naši žiaci, uvedomujem si, aký veľký rozdiel existuje medzi ich cestou a tou, ktorou som kedysi prechádzal ja.

Nie preto, že by dnešná cesta bola ľahká. Nie je. Skutočná praktická mágia si stále vyžaduje učenie, disciplínu, trpezlivosť a predovšetkým množstvo vlastnej práce.

Rozdiel je niekde inde.

Dnešný žiak má mapu. Ja som ju nemal.

Keď cesta ešte nemala vyznačené chodníky

Keď som sa začínal učiť, neexistovala predo mnou krásne usporiadaná postupnosť: najprv sa nauč toto, potom pokračuj týmto a keď zvládneš tieto veci, môžeš prejsť ďalej.

Tým však nechcem povedať, že by ma môj učiteľ učil chaoticky alebo bez určitého systému.
Učil ma tak, ako mu to umožňovala vtedajšia doba, môj vek a napokon aj jeho vlastné poznanie a oblasť mágie, ktorej sa predovšetkým venoval.

Treba si uvedomiť, že počas prevažnej časti obdobia, keď som sa od neho učil, som bol ešte dieťa. Najskôr žiak základnej školy a neskôr študent strednej školy. Nemohol ku mne preto pristupovať rovnako, ako by pristupoval k dospelému človeku. Odovzdával mi postupne to, čo som bol vzhľadom na svoj vek schopný pochopiť a zvládnuť, a predovšetkým to, čo sám poznal a čo bolo jeho doménou.

Dal mi však to najdôležitejšie – základ, na ktorom som mohol neskôr stavať.

Zvyšok sa už musel postupne prebudiť a rozvinúť vo mne samotnom. V rámci svojho chápania vlastnej cesty to vnímam aj ako postupné prebúdzanie toho, čo som si niesol ako reinkarnovaný mág.
Ani to však neznamenalo, že sa vo mne zrazu objavili hotové vedomosti. Musel som sa ďalej učiť, pracovať, hľadať, skúšať a získavať vlastné skúsenosti.

Musel som si začať hľadať svoju vlastnú cestu mágiou.

A práve odtiaľ sa neskôr začala rodiť aj moja vlastná mágia, vlastné techniky a napokon systém učenia, ktorý dnes môžem odovzdávať ďalším.

Keď som už získal základy od svojho učiteľa, musel som sa ďalej učiť a rozvíjať predovšetkým sám.
Učil som sa podľa toho, k akému poznaniu som sa práve dostal, čo mi kto odovzdal, s čím som pracoval a čo som v konkrétnom období potreboval.

Postupne som však už nezačal iba preberať poznanie iných. Začal som na základe vlastnej praxe, skúseností a poznania vytvárať aj vlastné techniky, vlastnú mágiu a postupne vlastný systém učenia. Práve z neho neskôr vyrástla veľká časť toho, čo sa dnes učia naši žiaci.

Niekedy som sa pritom dostal ďaleko dopredu a až neskôr som zistil, že sa potrebujem vrátiť a doplniť niečo, čo mi chýbalo. Inokedy som sa stretol s poznaním, ktorému som v danej chvíli ešte nedokázal úplne porozumieť a jeho skutočný význam som pochopil až po ďalších skúsenostiach.

Nebola to teda cesta podľa vopred napísanej učebnice. Tá učebnica vlastne vznikala až počas cesty.

Nebola to priama cesta.

Bolo v nej množstvo odbočiek, návratov, hľadania a vlastného objavovania. Samozrejme, robil som aj chyby. Niektoré boli malé, iné vážnejšie, ale práve z nich som sa často naučil veci, ku ktorým by som sa samotným štúdiom možno nikdy nedopracoval.

A práve v tom bola zároveň jej náročnosť aj jej krása.

Mnohé veci som musel objaviť sám

Dnešnému človeku sa možno ťažko predstavuje doba, keď nebolo možné zadať otázku do internetového vyhľadávača a o niekoľko sekúnd dostať stovky odpovedí.

Ja som veľkú časť svojej cesty takúto možnosť nemal.

Ak som niečomu nerozumel, musel som hľadať človeka, ktorý tomu rozumel. Ale taký človek nebol, zostávalo pozorovanie, premýšľanie, skúšanie a vlastná prax.

A niekedy aj chyba.

Práve chyby ma však naučili množstvo vecí, ktoré by mi samotná teória nikdy nedokázala odovzdať.

Postupne som si tak skladal jednotlivé časti poznania do väčšieho celku.

Z cesty postupne vznikla mapa

Keď som neskôr začal svoje poznatky systematizovať a vytvárať výučbu, uvedomoval som si jednu dôležitú vec.

Moji žiaci nemusia opakovať všetky moje odbočky a slepé uličky.

A nešlo iba o malé chyby. Počas svojej cesty som urobil aj veľké a miestami vážne chyby.
Niektoré mali také následky, že ma dokázali vyradiť z normálnej praktickej činnosti mága aj na šesť mesiacov. Jednoducho som v tom období nebol schopný prakticky pracovať.

Neznamenalo to však, že som prestal premýšľať, učiť sa alebo odovzdávať poznanie ďalej.
Zostala mi schopnosť uvažovať, písať a učiť, a tak som aj takéto zlé obdobia využíval na ďalšiu prácu. Písal som, premýšľal nad tým, čo sa stalo, vyhodnocoval vlastné chyby a zároveň som pokračoval vo výučbe. Praktickú magickú prácu som však vykonávať nedokázal.

Aj tieto skúsenosti sa neskôr premietli do toho, ako som zostavoval Knihy mágie a celý systém výučby. Keď som ich písal, nesnažil som sa žiakov previesť rovnakými chybami, aby sa na nich naučili to, čo som sa musel naučiť ja. Práve naopak. Snažil som sa vytvoriť cestu tak, aby sa chybám, ktorých následky som už poznal z vlastnej skúsenosti, mohli vyhnúť.

A práve v tomto máte oproti mne obrovskú výhodu.

Nemusíte urobiť každú moju chybu, aby ste získali poznanie, ktoré z nej vzniklo. Ja som ju urobil, niesol jej následky, poučil sa z nej a toto poučenie som mohol odovzdať vám.

To však neznamená, že vlastné chyby robiť nebudete. Budete – patria k praktickej ceste každého človeka. Ale nemusíte znovu vstupovať do všetkých slepých uličiek, z ktorých už niekto pred vami našiel cestu von.

Aj preto je mapa užitočná. Neukazuje iba kadiaľ ísť. Môže ukázať aj miesta, ktorým je lepšie sa vyhnúť.

Nemusia objavovať od začiatku niečo, čo už bolo objavené.

Preto som sa snažil jednotlivé poznatky, techniky a skúsenosti usporiadať tak, aby na seba nadväzovali.

A práve tak vnímam aj význam Knihy mágie. Veď Kniha mágie I. a Kniha mágie II. nevznikli zo dňa na deň. V skutočnosti vznikali postupne počas dlhých tridsiatich rokov – spolu s mojou vlastnou cestou, praxou, skúsenosťami a poznaním.

To, čo dnes žiak dostane usporiadané v jednotlivých kapitolách a v určitej postupnosti, som ja často získaval po častiach, v rôznych obdobiach svojho života a nie vždy v poradí, v akom sa to dnes učí.

Nie iba ako súbor techník alebo obrovské množstvo strán textu.

Kolegovia a žiaci, dovolím si na tomto mieste povedať aj niečo osobné. Nehovorím to preto, aby som sa chválil alebo sa nad niekoho povyšoval. Ale niekedy je aj zbytočná skromnosť na škodu a človek má právo pomenovať prácu, ktorú počas svojho života skutočne vykonal.

Kniha mágie I. má približne 1 300 strán formátu A4 a Kniha mágie II. ďalších približne 820 strán A4. Spolu je to okolo 2 120 strán A4 vlastnej mágie, vlastných poznatkov, techník a skúseností, ktoré vznikali počas vyše štyridsiatich rokov praxe mága.

A poviem to otvorene: ja osobne nepoznám žijúceho mága, ktorý by vytvoril pre svojich žiakov dve vlastné knihy mágie v takomto rozsahu a postavil na nich ucelený systém výučby.
Ak taký človek existuje, rád sa o jeho práci dozviem. Nemám potrebu tvrdiť, že som jediný.
Môžem však povedať, že viem, koľko práce, času a vlastnej skúsenosti bolo potrebných na vytvorenie toho, čo dnes odovzdávam svojim žiakom.

Súčasťou Knihy mágie sú aj oblasti, ako je démonológia či nekromancia. Aj tam som samozrejme vychádzal z poznania, s ktorým som sa počas svojej cesty stretol. Neuspokojil som sa však s tým, že jednoducho prepíšem alebo zopakujem to, čo som kedysi počul. Do kníh som vložil vlastné poznanie týchto oblastí, vlastné skúsenosti a to, k čomu som počas rokov praktickej práce dospel.
Preto ich dnes môžem považovať za súčasť svojho vlastného učenia.

A práve tu vidím veľký rozdiel.

Nie je až také ťažké zozbierať cudzie učenia z kníh alebo dnes aj z internetu, usporiadať ich a následne ich odovzdávať ďalej. Úplne iná cesta je vyše štyri desaťročia praktizovať, skúšať, robiť aj chyby, objavovať, vytvárať vlastné techniky, overovať ich v praxi a napokon z vlastného poznania vybudovať systém, ktorý môžete odovzdať ďalšej generácii.

A práve toto pre mňa predstavujú Knihy mágie.

Nie sú iba záznamom toho, čo viem. Sú záznamom cesty, ktorú som musel prejsť, aby som sa k tomuto poznaniu dostal.

Je to určitým spôsobom cestovná mapa.

Ukazuje žiakovi, čo má zvládnuť najskôr, na čom môže následne stavať a k čomu ešte potrebuje dorásť.

To, čo som ja niekedy objavoval v opačnom poradí, môže dnešný žiak dostať usporiadané krok za krokom.

To však neznamená, že som cestu prešiel za nich

Tu vzniká veľmi dôležitý rozdiel.

Môžem odovzdať svoje vedomosti.
Môžem opísať svoje skúsenosti.
Môžem vysvetliť techniku.
Môžem upozorniť na chybu, ktorú som kedysi urobil ja, aby ju žiak nemusel zbytočne zopakovať.
Môžem dokonca povedať: Tadiaľto nechoď, tam som už bol a tá cesta nikam nevedie.

Ale jednu vec urobiť nedokážem.

Nemôžem za žiaka získať jeho vlastnú praktickú skúsenosť.

Kniha môže odovzdať poznanie, nie skúsenosť

Môžete si desaťkrát prečítať, ako sa vykonáva určitá technika.
Môžete dokonale poznať jej jednotlivé kroky.
Môžete vedieť, na čo si máte dávať pozor.

Ale až keď ju sami vykonáte, začína vznikať niečo, čo vám žiadna kniha nedokáže dať.

Vaša vlastná skúsenosť.

Zistíte, ako reagujete vy.
Čo dokážete vnímať.
Kde máte problém.
Čo vám ide prirodzene a pri čom sa musíte zastaviť.

A možno zistíte aj niečo, čo som pri rovnakej technike nikdy nezažil ja.

Práve preto vždy hovorím, že teória a prax musia kráčať spolu.

Učiteľ nemá vytvoriť svoju kópiu

Mojím cieľom nikdy nebolo vytvoriť ďalšieho Ašarata.

Ani by to nemalo zmysel.

Každý človek má inú osobnosť, iné schopnosti, iné životné skúsenosti a napokon aj trochu inú cestu.

Úlohou učiteľa podľa mňa nie je dosiahnuť, aby žiak rozmýšľal presne ako on.

Úlohou učiteľa je odovzdať mu dostatok poznania, skúseností a nástrojov na to, aby sa raz dokázal rozhodovať samostatne a kráčať s mágiou svojou vlastnou cestou.

A možno raz niektoré veci urobí lepšie než jeho učiteľ.

Ak sa to stane, učiteľ by to nemal považovať za svoje zlyhanie.

Práve naopak.

Z dobrého žiaka sa stane skúsený mág, ktorý sa postupne prestáva pýtať na každý krok

V praktickej výučbe vidím ako veľmi pozitívne, keď žiaci sami prichádzajú s tým, čo robili, čo chcú vyskúšať alebo čo pri práci zažili.

Nečakajú neustále na to, kým im niekto zadá ďalšiu úlohu.

Pracujú.
Skúšajú.
Premýšľajú.

A keď narazia na niečo, na čo sa ešte necítia, alebo si nie sú istí, prídu za skúsenejším kolegom či učiteľom a povedia:

Tu potrebujem pomoc.

Aj schopnosť povedať „toto ešte sám nezvládnem“ je podľa mňa súčasťou praktickej vyspelosti.

Samostatnosť totiž neznamená presvedčenie, že už nikoho nepotrebujem.

Znamená vedieť, čo dokážem sám a kedy je rozumné požiadať o radu.

Každá generácia by mala dôjsť o kúsok ďalej

Keby každá generácia začínala úplne od začiatku, poznanie by sa nikdy neposúvalo.

Zmyslom odovzdávania skúseností je práve to, aby ďalší nemuseli znovu objavovať všetko, čo už objavili ich predchodcovia.

Preto sa snažíme poznanie zapisovať.
Preto vznikajú knihy.
Preto učíme.
A preto rozprávame žiakom aj o vlastných chybách.

Nie preto, aby nás kopírovali.

Ale aby mohli začať tam, kam sme dokázali dôjsť my, a potom pokračovať ďalej.

Možno raz niektorý z dnešných žiakov objaví niečo, na čo som ja počas svojej cesty nikdy neprišiel.

A tak by to podľa mňa malo byť.

Mapa nie je cesta

Kniha môže byť akokoľvek podrobná.
Učiteľ môže mať desaťročia skúseností.
Výučba môže byť dokonale usporiadaná.

Stále však platí jednoduchá vec:

Mapa nie je cesta.

Môžem vám ukázať smer.
Môžem vám povedať, kde som sa kedysi stratil.
Môžem vám ukázať miesta, na ktorých treba byť opatrný.
Môžem vám odovzdať všetko, čo som počas svojej cesty dokázal pochopiť.

Ale vykročiť musíte vy.

A každý jeden krok, ktorý z vás postupne vytvorí skúseného praktika, musíte urobiť sami.

Záver

Keď sa obzriem späť, som rád, že moja vlastná cesta nebola jednoduchá a dokonale usporiadaná.

Bolo na nej niečo krásne.

Objavoval som.

Hľadal som cestu, niekedy som odbočil, niekedy som sa musel vrátiť a niekedy som našiel niečo, čo som pôvodne vôbec nehľadal.

Dnešným žiakom už môžeme veľkú časť tejto cesty ukázať.
Majú mapu, ktorú vytvorili skúsenosti generácií pred nimi.
To však neznamená, že ich cesta bude menej hodnotná.

Bude jednoducho iná.

Preto by som im odkázal:

Ja som svoju cestu v mágii hľadal. Vy už máte mapu. Nemusíte začínať tam, kde som začínal ja.
Využite poznanie, ktoré vám bolo odovzdané, získajte vlastnú prax a skúsenosti – a skúste raz dôjsť ešte ďalej, než sme dokázali dôjsť my.

PS:
Ďalším príspevkom bude: „Kto pozná cestu hviezd, nestratí sa ani v najhlbšej temnote“

Tentoraz sa pozrieme trochu hlbšie do tajomstiev mágie – na poznanie, ktoré sa pred nami otvára postupne, a na otázky, ktoré na nás možno stále čakajú v diaľke ako hviezdy na nočnej oblohe.

PS2:
V pondelok 31. 8. 2026 uverejním na svojej stránke www.asarat.sk rozhovor so mnou.
Tvoria ho otázky, ktoré ste mi položili vy. Je ich presne 19 a snažil som sa na každú z nich odpovedať čo najotvorenejšie, najzrozumiteľnejšie a podľa svojich najlepších skúseností.
Budem rád, ak si tento rozhovor tiež prečítate.

PS3:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk Začiatok formulára