Úvodom

Tento príspevok je o niečo dlhší než moje bežné príspevky. Tentoraz som ho však nechcel skracovať iba preto, aby sa čítal rýchlejšie. Téma, o ktorej píšem, je pre mňa príliš osobná a zároveň príliš dôležitá na to, aby som z nej vybral iba niekoľko myšlienok.

Chcel som v ňom zachytiť čo najviac z toho, nad čím premýšľam, keď uvažujem o budúcnosti Selekcie. O jej vývoji, tradícii, mojich učiteľoch, mágii, ktorú som od nich dostal, o tom, čo sme počas rokov vytvorili my, ale predovšetkým o ľuďoch, ktorí raz prídu po nás.

Žijeme vo svete, v ktorom vedľa seba existujú miliardy ľudí a prakticky každý z nich sa na život pozerá trochu inak.

Máme rozdielne náboženstvá, filozofie, životné skúsenosti, hodnoty i predstavy o tom, čo je správne. Niekto verí v Boha, iný je ateista. Jeden človek hľadá odpovede vo vede, ďalší vo filozofii a niekto sa celý život venuje duchovnej alebo magickej ceste.

A dokonca ani ľudia, ktorí sa venujú mágii, nevnímajú mágiu rovnako.

Čo je to zasvätenie v mágii? Prečo vzniklo a aký má význam v Spoločenstve Selekcia?

Slovo zasvätenie patrí medzi tie pojmy, ktoré sa v mágii používajú veľmi často. Mnohí ľudia si pod ním predstavia tajomný obrad, pri ktorom sa má z človeka zo dňa na deň stať mág alebo získať zvláštne schopnosti. Takéto predstavy však bývajú veľmi vzdialené od reality.

Aj v Spoločenstve Selekcia je zasvätenie dôležitou súčasťou cesty. Nie preto, že by samo osebe z človeka urobilo mága, ale preto, že môže pomôcť prebudiť to, čo v človeku už prirodzene existuje.

Niekedy sa ma ľudia pýtajú, či sa mágia za posledných tridsať rokov zmenila. Odpovedám im, že nezmenila sa jej podstata. Zmenili sa však možnosti výučby, študijné materiály, technológie aj samotní ľudia. Keď sa dnes obzriem späť, uvedomujem si, akú dlhú cestu sme spoločne prešli.

Keď sa dnes obzriem späť, uvedomujem si, že od mojich prvých prednášok uplynulo už 32 rokov. Mnohí si myslia, že moja učiteľská cesta sa začala vznikom Spoločenstva Selekcia, ale nie je to celkom tak.

Kedysi som napísal prácu Človek na ceste k mágii. V tejto práci som sa zameral aj na mozog a jeho využitie. A dnes sa v tejto mojej úvahe istým spôsobom k tejto téme vraciam.

Starí mágovia a staré magické školy pracovali s predstavou, že vesmír nie je iba súborom hviezd, planét a hmotných predmetov. Jedným zo známych hermetických tvrdení je myšlienka: „Všetko je Myseľ.“ Nemá sa tým na mysli ľudská myseľ jednotlivca, ale predstava univerzálneho princípu, z ktorého vychádza všetko existujúce.

Dnes som sa rozhodol zaradiť na blogoch Selekcie mimoriadnu úvahu. Nie je to článok o konkrétnej technike mágie, ale zamyslenie nad tým, prečo sa nám už dlhé roky darí zachovávať jednotu učenia mágie a spoločný smer Selekcie. Verím, že niektorých z vás zaujme aj pohľad do fungovania Kolégia Veľmajstrov a filozofie, na ktorej je postavené naše učenie mágie.

Počas rokov sa ma viacerí ľudia pýtali, ako je možné, že vo vedení Selekcie nevznikajú zásadné rozpory v pohľade na mágiu. Veď sme každý iný. Každý máme inú povahu, iné životné skúsenosti, iný spôsob uvažovania a často aj odlišný prístup k riešeniu konkrétnych situácií.