Kedy sa vlastne z mága stane čierny mág? Je to vo chvíli, keď použije určitú techniku, vykoná konkrétny rituál alebo ho za čierneho mága označia ostatní?

Podľa mňa nie. Odpoveď musíme hľadať oveľa hlbšie – v samotnom človeku. Pretože aj mág je stále človek a rovnako ako každý iný má v sebe dobro aj zlo.

Keď sa povie mág, niektorí ľudia si predstavia človeka, ktorý dosiahol určitý stupeň poznania, ovláda svoje schopnosti a stojí akoby niekde mimo bežných ľudských slabostí.

Lenže aj mág je stále človek.

Má svoje dobré vlastnosti, ale aj tie zlé. Dokáže pomáhať, tvoriť a chrániť, ale rovnako môže cítiť hnev, závisť, žiarlivosť, strach, nenávisť či túžbu po odplate. Magické poznanie tieto ľudské vlastnosti automaticky neodstráni.

A možno práve tu vzniká jedna z najväčších skúšok človeka, ktorý pracuje s mágiou.

Pretože čím väčšiu silu človek dokáže používať, tým väčšiu zodpovednosť nesie za to, ktorej časti seba dovolí túto silu viesť.

Dobro a zlo v mágovi – dve stránky jedného človeka

Je jednoduché rozdeliť svet na dobrých a zlých ľudí. Oveľa ťažšie je pripustiť si, že obidve stránky môžeme nájsť sami v sebe.

Človek, ktorý počas svojho života urobil veľa dobrého, môže niekedy urobiť niečo zlé. A človek, ktorý v minulosti chyboval, môže svoje konanie pochopiť, zmeniť sa a začať konať inak.

Mág nie je výnimkou.

Aj v ňom existujú emócie, skúsenosti, zranenia, túžby a slabosti. Rozdiel môže byť iba v tom, že mág má k dispozícii poznanie a prostriedky, ktorými dokáže svoju vôľu preniesť do magickej práce.

A práve preto musí vedieť pracovať predovšetkým sám so sebou.

Nie je totiž problém byť dobrým človekom vtedy, keď je všetko v poriadku. Skutočná skúška môže prísť vo chvíli, keď sme nahnevaní, sklamaní, ponížení alebo presvedčení, že nám niekto ublížil.

Práve vtedy sa môže ukázať, ktorá časť nás dostane väčší priestor.

Keď mág dovolí, aby rozhodoval hnev

Predstavme si jednoduchú situáciu.

Niekto nám ublíži. Nahneváme sa. Máme pocit krivdy a v tej chvíli by sme najradšej druhému človeku jeho konanie vrátili.

Taká reakcia je ľudská.

Mág však môže mať oproti bežnému človeku jednu možnosť navyše – dokáže do svojho hnevu zapojiť aj silu mágie.

A tu prichádza rozhodnutie.

Použijem svoje schopnosti preto, aby som situáciu pochopil, chránil seba alebo iných a hľadal riešenie?

Alebo dovolím svojmu hnevu, aby rozhodol za mňa?

Hnev môže byť veľmi silnou emóciou. Dokáže človeka presvedčiť, že jeho konanie je oprávnené, pretože ten druhý si ho predsa „zaslúžil“. A práve v tej chvíli môže byť veľmi ťažké rozlíšiť medzi tým, čo je skutočne potrebné, a tým, čo od nás žiada iba naše ego alebo túžba po odplate.

Práve v takých chvíľach sa podľa mňa neukazuje iba sila mága. Ukazuje sa predovšetkým jeho vnútorná vyspelosť.

Aj skúsený mág môže urobiť chybu

Niekedy sa vytvára predstava, že skúsený mág by už nemal robiť chyby.

S tým nesúhlasím.

Kto pracuje, ten môže urobiť chybu. A kto tvrdí, že nikdy nepochybil, možno iba svoje chyby nechce vidieť.

Mág môže nesprávne vyhodnotiť situáciu. Môže konať pod vplyvom emócií. Môže preceniť svoje schopnosti alebo podceniť následky svojho rozhodnutia.

Chyba sama osebe ešte nemusí hovoriť o tom, aký človek sme.

Oveľa viac o nás vypovedá to, čo urobíme potom, keď si svoju chybu uvedomíme.

Dokážeme si povedať:

Áno, toto som nezvládol?

Dokážeme napraviť následky?
Dokážeme sa ospravedlniť?
Dokážeme zmeniť svoj ďalší postup?

Alebo si budeme svoju chybu ospravedlňovať iba preto, aby sme nemuseli priznať, že tentoraz v nás dostalo väčší priestor niečo, čo dostať nemalo?

Najťažší boj mága môže byť boj so sebou samým

V mágii sa veľa hovorí o ochrane, sile, schopnostiach, protivníkoch či rôznych druhoch pôsobenia.

Lenže jeden z najťažších bojov môže mág viesť sám so sebou.

S vlastnou pýchou.
S vlastným egom.
S hnevom.
So závisťou.
So žiarlivosťou.
S potrebou mať vždy pravdu.
S túžbou dokázať druhému, že som silnejší.

A tento boj nemožno vyhrať jedným rituálom.

Je to dlhodobá práca na sebe.

Niekedy vyhráme. Inokedy prehráme. Podstatné je, či dokážeme svoju prehru rozpoznať a nabudúce sa zachovať lepšie.

Pretože človek, ktorý nedokáže priznať vlastnú chybu, s ňou nemôže ani pracovať.

Sila mágie sama osebe nie je dobrá ani zlá

Kladivo môžeme použiť na postavenie domu, ale môžeme ním aj ublížiť človeku. Oheň nás môže zohriať, ale môže aj ničiť.

Podobne vnímam silu mágie.

Samotná sila nerozhoduje o tom, čo s ňou urobíme. Rozhoduje človek, ktorý ju používa – jeho úmysel, rozhodnutie a schopnosť ovládať samého seba.

Preto podľa mňa nie je najdôležitejšou otázkou:

„Aký silný mág som?“

Oveľa dôležitejšia môže byť otázka:

„Čo urobím so svojou silou vo chvíli, keď vo mne prehovorí to zlé?“

Pretože práve vtedy dostáva poznanie a sila svoj skutočný význam.

Zodpovednosť mága rastie spolu s jeho poznaním a silou

Čím viac človek vie, tým väčšiu má možnosť svoje poznanie použiť.

A tým podľa mňa rastie aj jeho zodpovednosť.

Začiatočník môže urobiť chybu z nevedomosti. Od skúseného človeka však očakávame, že dokáže lepšie odhadnúť možné následky svojho konania.

To neznamená, že skúsený mág nikdy nepochybí.

Znamená to však, že by mal byť schopný položiť si otázku:

Prečo toto vlastne robím?

Je mojím cieľom ochrana?
Pomoc?
Náprava situácie?

Alebo sa za peknými slovami skrýva môj hnev, ego, žiarlivosť či potreba odplaty?

Niekedy môže byť práve táto otázka dôležitejšia než samotná magická technika.

Kedy sa z mága stáva predstaviteľ čiernej mágie?

Keď sa povie čierna mágia, mnohí ľudia si okamžite predstavia konkrétne rituály, symboly, kliatby alebo človeka, ktorému jednoducho prilepia označenie „čierny mág“.

Ja sa na to pozerám trochu inak.

Podstata čiernej mágie podľa mňa neleží v názve, ale predovšetkým v človeku, ktorý mágiu vykonáva.

Môžeme niekoho označiť za bieleho mága, liečiteľa, ochrancu alebo akokoľvek vznešene pomenovať jeho prácu. Samotné označenie však ešte nič nehovorí o tom, čo sa odohráva v jeho vnútri a čo ho v konkrétnej chvíli vedie ku konaniu.

Ak mága začne ovládať nenávisť, závisť, žiarlivosť, pomsta, potreba ovládať druhých alebo túžba vedome im ublížiť a svoju magickú silu začne používať práve pod vedením týchto vlastností, potom sa podľa môjho chápania dostávame k tomu, čo ľudia zjednodušene označujú ako čiernu mágiu.

Nie preto, že si mág obliekol čierne rúcho.
Nie preto, že použil určitý symbol.
A dokonca ani preto, že ho niekto označil za čierneho mága.

Rozhodujúce je, čo sa odohráva v ňom a prečo svoju silu používa.

Čierna mágia môže začínať v človeku

Práve preto podľa mňa nemožno hranicu medzi dobrom a zlom v mágii vždy nakresliť jednoduchou čiarou medzi dvoma skupinami ľudí.

Nemusí existovať iba „dobrý mág“ na jednej strane a „čierny mág“ na strane druhej.

Tá hranica môže za určitých okolností viesť priamo vnútrom jedného človeka.

Mág môže celé roky pomáhať, liečiť, chrániť alebo vyučovať a napriek tomu môže prísť chvíľa, keď dovolí svojej horšej stránke, aby prevzala rozhodovanie.

A práve tu sa vraciame k hlavnej myšlienke tohto príspevku.

Aj mág je človek.

To, že sme včera svoju silu používali na dobré veci, nám automaticky nezaručuje, že ju správne použijeme aj zajtra.

A rovnako platí opačná vec.

Ak mág raz podľahne svojej horšej stránke a urobí niečo, čo považujeme za zlé, nemusí to znamenať, že už navždy musí zostať takým človekom.

Ak svoju chybu rozpozná, prijme za ňu zodpovednosť a začne so sebou bojovať, stále môže zmeniť smer svojho ďalšieho konania.

Preto podľa mňa nie je najdôležitejšie človeka navždy označiť nejakou nálepkou. Oveľa podstatnejšie je sledovať, čo robí so svojimi chybami a kam smeruje svoje ďalšie konanie.

O čiernej mágii nerozhoduje nálepka

Preto som opatrný pri jednoduchom označovaní ľudí za čiernych mágov.

Nálepka je jednoduchá. Človek je oveľa zložitejší.

Pre mňa je podstatnejšie položiť si otázky:

Čo človeka viedlo k jeho konaniu?
Čo chcel svojou mágiou dosiahnuť?
Bola za tým ochrana a pomoc, alebo nenávisť, pomsta a túžba ovládať?
Dokázal zastaviť sám seba vo chvíli, keď vedel, že by svojou silou mohol druhému ublížiť?

A práve odpovede na takéto otázky nám podľa mňa povedia o mágovi viac než akékoľvek označenie.

Pretože čierna mágia nemusí začínať rituálom. Môže začínať vo chvíli, keď človek dovolí tomu zlému v sebe, aby rozhodovalo o tom, ako použije svoju silu.

A v tomto zmysle môže byť hranica medzi tým, čo nazývame dobrou a čiernou mágiou, oveľa bližšie, než si chceme pripustiť.

Čo v mágovi nakoniec zvíťazí – dobro alebo zlo?

Nemyslím si, že existuje človek, ktorý má v sebe iba dobro.

A rovnako si nemyslím, že mág dosiahnutím určitého stupňa poznania prestane byť človekom so všetkými jeho slabosťami.

Rozdiel môže byť v tom, ktorej svojej stránke dovolíme rozhodovať.

Každý z nás môže niekedy podľahnúť hnevu, pýche, strachu alebo inej negatívnej emócii.
Môžeme povedať niečo, čo sme povedať nechceli. Môžeme urobiť rozhodnutie, ktoré neskôr považujeme za nesprávne.

Aj mág môže zlyhať.

Skutočná otázka však prichádza až potom:

Čo s tým urobí?

Bude bojovať s tým zlým, čo v sebe objavil?

Alebo si ho začne ospravedlňovať a postupne mu dovolí, aby určovalo jeho ďalšie konanie?

Prehrať jeden vnútorný boj ešte nemusí znamenať prehrať vojnu so sebou samým.

Horšie by bolo prestať bojovať.

Byť mágom neznamená prestať byť človekom

Roky poznania, výučby a magickej praxe nás môžu veľa naučiť. Nemusia však odstrániť našu ľudskosť.

A možno ju ani odstrániť nemajú.

Pretože práve naše rozhodovanie medzi tým, čo môžeme urobiť, a tým, čo by sme urobiť mali, dáva našej sile určitý smer.

Mágia nám môže dať nástroje.

Poznanie nám môže ukázať možnosti.

Skúsenosť nás môže naučiť predvídať následky.

Ale rozhodnutie zostáva na nás.

V každom z nás je dobro aj zlo. Nejde teda iba o to, akú silu máme. Ide o to, ktorej časti seba dovolíme, aby túto silu použila.

Záver – skutočná sila mága sa ukazuje v rozhodnutí

Môžeme poznať množstvo magických techník, ovládať rituály, pracovať s energiou a počas rokov získavať ďalšie skúsenosti. Nič z toho však automaticky nezaručuje, že budeme vždy konať správne.

Mág zostáva človekom.

Aj on sa môže nahnevať. Môže podľahnúť vlastnému egu, žiarlivosti, strachu či túžbe po odplate. Môže urobiť chybu a môže dokonca použiť svoju silu spôsobom, ktorý neskôr sám vyhodnotí ako nesprávny.

Rozhodujúce podľa mňa nie je to, či v sebe máme aj niečo zlé.

Máme.

Rozhodujúce je, čo urobíme vo chvíli, keď sa táto naša stránka ozve.

Či jej dovolíme prevziať kontrolu nad naším konaním, alebo sa jej postavíme. Či budeme vlastné chyby obhajovať, alebo ich dokážeme priznať, napraviť a poučiť sa z nich.

Preto možno skutočnú silu mága neurčuje iba to, čo všetko dokáže urobiť pomocou mágie.

Niekedy ju oveľa viac ukazuje to, čo urobiť dokáže, ale napriek tomu sa rozhodne neurobiť.

A ešte viac to, či dokáže zvíťaziť sám nad sebou.

Pretože najnebezpečnejším protivníkom mága nemusí byť iný mág ani sila stojaca proti nemu. Niekedy môže byť jeho najťažším protivníkom on sám.

A možno práve tu leží aj skutočná hranica medzi mágiou použitou pre dobro a tým, čo zjednodušene nazývame čiernou mágiou.

Nie v názve.
Nie v symbole.
Nie vo farbe rúcha.

Ale v človeku, jeho úmysle a rozhodnutí, ktorej časti seba dovolí viesť svoju silu.

PS:

Nikto z nás nie je bez chýb a ani ja o sebe netvrdím, že som počas svojho života vždy konal správne.

Chyboval som. Niekedy som konal pod vplyvom emócií a pravdepodobne ešte niekedy v živote chybu urobím. Som totiž človek rovnako ako každý iný.

Rozdiel vidím v niečom inom.

Keď v sebe objavíme niečo, čo považujeme za zlé, máme dve možnosti. Môžeme si povedať, že takí jednoducho sme, ospravedlniť svoje konanie a prestať so sebou bojovať.

Alebo môžeme povedať:

Toto je moja slabosť. Viem o nej a budem sa snažiť, aby nabudúce nerozhodovala za mňa.

Možno sa nám to nepodarí zakaždým. Podstatné však je, aby sme ten boj sami so sebou nevzdali.

Mágia nás totiž nemusí robiť lepšími ľuďmi. Dáva nám však väčšiu zodpovednosť za to, akými ľuďmi sa rozhodneme byť.

PS2:
V ďalšom príspevku sa budem venovať téme „Prečo niektoré miesta „ťahajú“ duše späť – väzba medzi dušou mŕtveho a miestom.“ Pozrieme sa podrobnejšie na to, prečo môže duša zostať spätá s určitým miestom, čo takúto väzbu vytvára a ako rozlíšiť skutočný prejav duše od energetickej stopy, ktorú po sebe zanechali človek alebo udalosť.

PS3:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk