Sedím si tu tak sám doma, počúvam hudbu a snažím sa dať dokopy zopár viet, slová o tom, čo nasledovalo po mojom zasvätení na majstra mágie. Sám som bol zvedavý, čo to so mnou urobí, a aj kolegyňa Maj. Anat sa ma pýtala, no, ako sa cítiš ako majster mágie, čo sa zmenilo? Vtedy bolo ale príliš skoro na nejaké dojmy, postrehy, takže to skúsim napísať teraz, s odstupom času a po nejakých skúsenostiach.

Milí priatelia, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa s Vami podelil moju ďalšiu skúsenosť v oblasti mágie. Nie som priateľom písmenok, preto budem, ako vždy, stručný.

My hľadáme budúcich reálnych mágov, nie manekýnov na maškarný ples. Treba si uvedomiť, že skutočne „imidž je vám nanič“, teda imidž mága ovešaného od hlavy po päty magickými znakmi a lebkami, je zbytočný. Ak niečo viete, treba prísť a dokázať to reálnymi skutkami, nie len slovami samochvály. Ak budete len rozprávať, čo všetko viete a kde kto vás volá a kam a načo, a pritom je to len váš vlastný sebaklam… Môže sa vám potom pritrafiť to, čo som raz zažil s Ašaratom. Stretli sme človeka, ktorý mu hovoril, čo všetko on už dokázal a aký je známy, pre koho každého už čo riešil. Ašarat ho celý čas počúval bez prerušenia a keď dotyčný skončil, spýtal sa Ašarata, či teda o ňom už počul. Ašarat zareagoval ako obvykle svojsky: „Áno, počul som už o tebe veľa, síce zatiaľ len od teba, ale počul som.“

Milí priatelia, dnes som sa znova ocitol v historickom centre nášho hlavného mesta, tak som túto príležitosť využil na krátky tréning v preciťovaní energetík sakrálnych stavieb, a keďže sa už chcem v tomto posunúť ďalej, dal som si za cieľ rozlíšiť energetiky jednotlivých častí priestoru. Konkrétne som chcel skúsiť, či dokážem rozlíšiť vyžarovanie krypty, ktorá je pod kostolom – Kostol Zvestovania Pána a kláštor menších bratov františkánov, ľudovo nazývaný Františkánsky kostol, od celkového vyžarovania priestoru kostola.

Raz nám naša vtedajšia učiteľka MNR. Maat po návrate z tréningu v kaštieli odporučila, aby sme si aj doma, v mieste bydliska, našli svoje vlastné tréningové miesto, alebo miesta, kde môžeme trénovať, precvičovať, napríklad preciťovanie energetík aj mimo času stretnutia skupiny. Vtedy som to nejak nechápal, čo, kde, ako?…

V postojoch k smrti počas dejín spoločností vidieť zmenu, pretože na začiatku vývoja ľudstva sa človek veľmi nezamýšľal nad vlastným koncom. Až o niečo neskôr chápe sám seba ako smrteľného. Až na vyššom stupni vývinu sa vedomie dopracováva k predstave posmrtného života. Strach zo smrti u našich prapra predkov (asi až praľudí) bol spojený s rituálom prechodu, nebol to ten strach, ktorý pociťuje dnešný moderný človek.