Zapečatenie priestoru patrí medzi magické úkony, pri ktorých si ľudia veľmi ľahko vytvoria nesprávnu predstavu o tom, čo vlastne znamenajú.

Keď niekto počuje, že mág „zapečatil priestor“, môže si predstaviť miestnosť, do ktorej už nikto nedokáže vstúpiť. Akúsi neviditeľnú stenu, ktorá človeka fyzicky zastaví.

Tak to však nie je.

Ak mág zapečatí miestnosť, sálu alebo inú časť priestoru, človek do nej môže normálne vojsť. Dvere sa samy nezamknú a nevznikne pred nimi žiadna fyzická bariéra.

Zapečatenie priestoru má iný význam.

V našom ponímaní mágie ide predovšetkým o vytvorenie ochrany pred nežiaducimi vplyvmi astrálnej sféry. Ak je formula či kliatba zapečatenia vyslovená správne a mág celý úkon správne vykoná, jeho cieľom je zabrániť voľnému vstupu bytostí alebo iných vplyvov z astrálu do daného priestoru.

To je samotný základ zapečatenia.

Zapečatený priestor však nie je absolútne uzavretý

Mohlo by sa zdať, že keď je priestor raz zapečatený, nemôže sa doň dostať už vôbec nič astrálne.

Ani to však nie je presné.

Mág môže aj do zapečateného priestoru povolať bytosť, ktorú tam chce mať a s ktorou potrebuje pracovať.

Veľmi zjednodušene by som to prirovnal k zatvoreným dverám.

Dvere sú zatvorené, ale mág ich môže otvoriť tomu, koho vedome pozýva dnu.

Zmyslom zapečatenia teda nie je zabrániť akejkoľvek astrálnej prítomnosti. Ide o to, aby mág získal väčšiu kontrolu nad tým, čo do priestoru vstúpi a čo nie.

Rozhodujúca je pritom vôľa mága.

Priestor je počas zapečatenia nastavený na určitý zámer a podľa našej praxe dokáže rozlíšiť medzi tým, čo je súčasťou mágovej práce, a tým, čo do nej pozvané nebolo.

Preto môže mág pracovať aj s konkrétnymi bytosťami bez toho, aby samotné zapečatenie stratilo svoj význam.

Čo ak priestor zapečatí jeden mág a bytosť povoláva druhý?

Toto je otázka, s ktorou máme v Selekcii dlhoročnú praktickú skúsenosť.

Nemusí platiť, že iba človek, ktorý priestor zapečatil, môže následne v danom priestore vykonávať ďalšiu magickú prácu.

Ak bolo počas zapečatenia prítomných viac mágov a sú súčasťou spoločnej práce, priestor ich podľa našej skúsenosti prijíma ako ľudí, ktorí majú oprávnenie v ňom pracovať.

Jeden mág teda môže priestor zapečatiť a druhý môže následne povolať bytosť potrebnú pre konkrétny úkon.

Takto v Selekcii spolupracujeme už celé roky.

Pri spoločnej magickej práci totiž nemusí všetko robiť jeden človek. Jeden môže pripravovať a zapečaťovať priestor, druhý viesť hlavnú časť rituálu a ďalší môže mať inú presne určenú úlohu.

Každý vie, čo má robiť.

A práve schopnosť spolupracovať je pri náročnejších úkonoch veľmi dôležitá.

Prečo zapečatenie nechávame robiť aj mladších kolegov?

Pretože niektoré veci sa človek jednoducho nenaučí iba z knihy.

Môžeme mladšiemu mágovi desaťkrát vysvetliť, ako sa priestor zapečaťuje. Môže poznať jednotlivé slová, postup aj celú teóriu.

Pokiaľ to však nikdy neurobí sám, stále mu bude chýbať to najdôležitejšie – praktická skúsenosť.

Preto túto úlohu dávame aj mladším kolegom, ktorí už dosiahli zodpovedajúcu úroveň.

Samozrejme, vždy záleží na tom, čo sa ide robiť.

Ak ide o vážnu vec a nie sme si istí, že konkrétny kolega alebo kolegyňa už zvládne zapečatenie dostatočne dobre, vykoná ho niekto skúsenejší.

Ak však máme podmienky, pri ktorých sa môže mladší mág učiť pod dohľadom skúsených kolegov, dostane túto príležitosť.

Pri výučbe som vždy zastával jednoduchý princíp:

Každý sa to musí niekedy naučiť.

Ak budú všetko neustále vykonávať iba najskúsenejší ľudia, mladšia generácia môže celé roky iba pozorovať, ale nikdy nezíska schopnosť samostatne pracovať.

Najskôr teda dostane človek menšiu zodpovednosť.

Neskôr väčšiu.

A časom príde okamih, keď už dokáže daný úkon vykonať samostatne.

Tak vzniká prax.

Zapečatenie je vyššou formou ochranného kruhu

Žiaci sa už na začiatku svojho štúdia stretávajú s ochranným kruhom.

Je to jeden zo základných prvkov práce s magickým priestorom.

Ochranný kruh väčšinou vytvára určitú hranicu okolo mága alebo bezprostredného miesta jeho práce.

Zapečatenie priestoru však ide ďalej.

Pri ňom už nepracujeme iba s malým priestorom bezprostredne okolo človeka. Do ochrany zahrnieme celú miestnosť alebo inú presne určenú časť priestoru.

Preto ho môžeme chápať ako vyššiu a komplexnejšiu formu práce s ochranným priestorom.

Mág už nechráni iba seba.

Vytvára prostredie, v ktorom sa bude odohrávať celá ďalšia práca.

Kedy zapečatenie používame?

Možností je veľa.

Zapečatenie môže byť súčasťou prijímacieho rituálu alebo zasvätenia.

Môžeme ho použiť pri práci s bytosťami astrálu, pri výrobe ochranných vrecúšok, amuletov, talizmanov, artefaktov alebo pri inej práci, pri ktorej potrebujeme mať priestor čo najlepšie pripravený.

Nie vždy pritom musí ísť o veľký rituál.

Niekedy mág jednoducho potrebuje určitý čas pokojne pracovať a nechce, aby mu do práce vstupovalo niečo, čo tam podľa jeho zámeru nepatrí.

Zapečatenie je vtedy jednou z možností, ako si takýto priestor vytvoriť.

Niekedy zapečaťujeme aj preto, aby kolegovia trénovali

Sú situácie, keď by sme daný úkon nemuseli nevyhnutne vykonať.

Napriek tomu ho urobíme.

Dôvodom môže byť výučba.

Ak máme napríklad prítomných kolegov na majstrovskej úrovni, ktorí sa tento spôsob práce učia, môžeme im zapečatenie priestoru zveriť aj preto, aby získavali prax.

Skúsenejší kolegovia sú pritom prítomní a môžu sledovať celý priebeh.

To považujem za dôležité.

Výučba mágie nemôže pozostávať iba z toho, že učiteľ niečo predvedie a žiak sa na to pozerá.

V určitom okamihu musí prísť veta:

Teraz to urob ty.

A práve vtedy sa začína meniť teoretická vedomosť na skutočnú skúsenosť.

Zapečatenie nie je iba odrecitovanie textu

Aj toto treba zdôrazniť.

Mágia nie je recitačná súťaž.

Nestačí naučiť sa text zapečatenia naspamäť a bezchybne ho odrecitovať.

Slová sú iba jednou časťou úkonu.

Človek musí vedieť, čo robí, prečo to robí a čo chce svojou vôľou dosiahnuť.

Mág môže všetky slová vysloviť bez jedinej chyby, ale ak ich iba mechanicky zopakuje bez samotnej práce, výsledok nemusí byť rovnaký.

Preto pri výučbe nejde iba o texty a postupy.

Ide aj o koncentráciu, vôľu, vnímanie priestoru a skúsenosť.

Začiatočník sa sústreďuje na to, čo má povedať.

Pokročilý mág sa viac sústreďuje na to, čo robí.

A človek s dlhoročnou praxou už často nevníma jednotlivé kroky oddelene. Celý úkon vníma ako jeden proces.

Jedna skúsenosť z praxe, na ktorú sme nikdy nezabudli

Keď už píšem o zapečatení priestoru, napadá mi jedna veľmi stará skúsenosť, ktorá nám zostala v pamäti dodnes.

Pred mnohými rokmi sme chodievali pracovať do podzemných priestorov jedného nám dobre známeho kaštieľa.

Kolega Anubis sa už v tom období zapečaťovaniu priestoru profesionálne venoval a mal s tým veľké skúsenosti.

V podzemí sme vtedy boli traja – ja, Ašarat, Tara a Anubis. Teda traja ľudia, ktorí zastávali najvyššie veľkňazské postavenie.

Tara mala so sebou aj svojho psíka.

Chystali sme sa vykonať určitú prácu a Tara navrhla, aby Anubis miestnosť zapečatil.

Keď zapečatenie vykonal, psík z miestnosti odišiel.

Vybehol až na prvé poschodie a cez poškodenú, prepadnutú časť stropu sa na nás pozeral zhora.

Do miestnosti sa však nevrátil.

Keď Anubis po skončení priestor odpečatil, psík prišiel späť.

Samozrejme nás to zaujalo.

A tak sme si povedali, že to skúsime zopakovať.

Anubis niekoľkokrát príslušný text iba vyslovil, ale samotné zapečatenie nevykonal.

Psík zostal v miestnosti.

Keď však Anubis priestor skutočne zapečatil, pes zakaždým odišiel.

Nie niekedy. Nie približne.

Pri našich pokusoch reagoval vždy na sto percent rovnako.

Ak Anubis iba vyslovil text bez skutočného zapečatenia, psík zostal.

Ak priestor zapečatil, psík odišiel.

Keď priestor odpečatil, vrátil sa.

Pre nás to bola mimoriadne zaujímavá skúsenosť.

Nehovorím pritom o vedeckom dôkaze. Mágia pre nás nie je vec, ktorú by sme sa pokúšali dokazovať laboratórnym experimentom. Je to otázka skúsenosti, praxe a presvedčenia.

Je to podobné ako pri náboženskej viere. Veriaci človek môže byť hlboko presvedčený o existencii Boha, hoci ju nedokáže predložiť ako výsledok merania či experimentu.

Mág rovnako vychádza zo svojej praxe, skúseností a z toho, čo počas rokov opakovane zažil.

Pre nás teda nešlo o dôkaz pre niekoho iného.

Bolo to naše pozorovanie, ktoré zapadalo do toho, čo sme počas svojej práce poznali a čomu sme verili.

A zároveň nám pripomenulo ešte jednu vec.

Zvieratá dokážu vnímať množstvo podnetov, ktoré človek nezachytí alebo im nevenuje pozornosť.
Čo presne vtedy vnímal Tarin pes, nevieme. Pre nás však bolo zaujímavé, že jeho reakcia bola pri rovnakom úkone zakaždým rovnaká.

Druhá skúsenosť – čo urobí človek, keď nevie, kde je priestor zapečatený?

Spomeniem ešte jednu skúsenosť z toho istého kaštieľa, pretože podľa mňa môže byť zaujímavá najmä pre mladých mágov.

Tentoraz nás bolo viac a prítomná bola aj Veľmajsterka Rúth, ktorá pôsobí ako strážkyňa Selekcie.

Rozhodli sme sa urobiť iný pokus.

Vybrali sme určitý úsek kaštieľa a VM Rúth ho v rámci svojej práce zapečatila ochranou so zámerom, aby ľudia nemali prirodzenú chuť alebo vôľu týmto miestom prechádzať.

Ostatným kolegom sme však nepovedali, ktorý úsek to je.

Dostali iba jednoduchú úlohu:

Prechádzajte sa po kaštieli, choďte tam, kam chcete, ale neplánujte si trasu. Choďte jednoducho tadiaľ, kde máte pocit, že je pre vás prirodzené ísť a kde cítite, že je to v poriadku.

A potom sme sledovali, čo sa bude diať.

Výsledok nás zaujal.

Približne 95 percent kolegov sa zapečatenému úseku spontánne vyhlo.

Nevedeli, že tam nejaká ochrana bola vytvorená. Nikto im nepovedal, aby sa danému miestu vyhýbali. Jednoducho si zvolili inú cestu.

Malá časť kolegov týmto priestorom napriek tomu prešla.

Keď sme sa ich následne pýtali, prečo tadiaľ išli, povedali niečo veľmi zaujímavé.

Aj oni cítili, že tadiaľ ísť nechcú.

Napriek tomu sa vedome rozhodli svoju prvotnú reakciu prekonať. Jednoducho si povedali niečo v zmysle:

Nemám chuť tadiaľ ísť, ale práve preto tam pôjdem.

A prinútili sa tým miestom prejsť silou vlastnej vôle.

Práve toto bolo pre nás veľmi poučné.

Ukázalo nám to rozdiel medzi tým, čo človek cíti, a tým, čo sa napriek tomu vedome rozhodne urobiť.

Zapečatenie podľa nášho chápania neznamenalo, že človek fyzicky nemôže daným miestom prejsť.

Mohol.

A niekoľko kolegov to aj urobilo.

Rozdiel bol v tom, že väčšina mala prirodzenú tendenciu zvoliť si inú cestu, zatiaľ čo tí, ktorí cez daný úsek prešli, sami hovorili, že museli svoje prvotné nutkanie vedome prekonať.

Aj preto mladším kolegom vysvetľujem, že pri mágii treba veľmi presne rozlišovať medzi pojmami.

Zapečatiť priestor neznamená postaviť neviditeľnú betónovú stenu.

Neznamená to odobrať človeku slobodnú vôľu.

Človek sa stále môže rozhodnúť.

Podľa našej skúsenosti však môže ochrana alebo zapečatenie ovplyvniť spôsob, akým daný priestor človek vníma a ako prirodzene naň reaguje.

A vôľa človeka zostáva dôležitou súčasťou celej situácie.

Prečo sú takéto skúsenosti dôležité pre mladých mágov?

Práve preto, že ukazujú rozdiel medzi predstavou a praxou.

Keby mladý mág iba čítal vetu „zapečatenie chráni priestor“, môže si pod tým predstaviť všeličo.

Prax mu postupne ukáže, čo tým jeho systém skutočne myslí.

Niekedy to môže byť reakcia zvieraťa.
Inokedy správanie ľudí.
A inokedy sa nestane nič, čo by bolo na prvý pohľad pozorovateľné.

Preto vždy zdôrazňujem, že mág nemá automaticky považovať každú zvláštnosť za prejav mágie.

Má pozorovať.
Porovnávať.
Premýšľať.
A najmä zbierať skúsenosti.

Jedna skúsenosť môže byť zaujímavá.
Desiatky rokov skúseností vytvárajú prax.

A práve z nej potom mág vychádza.

Mág by si mal všímať aj malé detaily

Mág pri svojej práci nemá sledovať iba samotný rituál.

Má vnímať celý priestor – čo v ňom reálne je.
Ľudí.
Zvuky.
Zmeny atmosféry.
Svoje vlastné reakcie.
Správanie ostatných.
A pokojne aj správanie zvieraťa, ktoré sa v priestore nachádza.

Nie preto, aby za každým pohybom alebo zvukom okamžite hľadal nadprirodzené vysvetlenie.

Práve naopak.

Mág musí vedieť rozlišovať.

Najskôr je dobré premýšľať nad obyčajnými príčinami.

Ak sa však určitý jav opakuje pri rovnakých podmienkach, môžeme si ho zapamätať ako súčasť vlastnej skúsenosti a ďalej ho pozorovať.

Aj takto sa človek učí.

Aj zapečatenie musí mať svoj koniec

Tak ako priestor vedome zapečaťujeme, musíme vedieť aj to, kedy ho odpečatiť.

Rituál by sa nemal skončiť tým, že všetci jednoducho odídu domov.

Ak mág určitým spôsobom priestor uzavrel, musí vedieť aj to, ako svoju prácu správne ukončiť.

Je to otázka disciplíny.

V mágii totiž nie je dôležité iba vedieť niečo začať. Rovnako dôležité je vedieť to správne ukončiť.

Zapečatenie priestoru je predovšetkým práca s vôľou

Ak by som mal celý princíp zhrnúť čo najjednoduchšie, povedal by som:

Zapečatenie nemá od sveta oddeliť mága. Má vytvoriť priestor, v ktorom mág určuje, s čím bude pracovať a čo do jeho práce nepatrí.

Neznamená to, že človek nedokáže otvoriť dvere a vojsť dovnútra.

Neznamená to ani to, že mág nemôže do zapečateného priestoru povolať bytosť, s ktorou chce pracovať.

A ako ukázala aj naša skúsenosť s kolegami v kaštieli, neznamená to ani to, že človeku vezmeme jeho vôľu a fyzicky mu zabránime niekam ísť.

Vôľa zostáva.

Znamená to, že priestor dostal určitú hranicu, zámer a pravidlá, s ktorými mág pracuje.

A schopnosť túto hranicu vytvoriť, udržať počas práce a následne ju správne zrušiť patrí medzi veci, ktoré mág získava predovšetkým praxou.

Pretože aj tu platí zásada, ktorú mladším kolegom opakujem celé roky:

Čítať o mágii je jedna vec. Pozorovať prácu skúseného mága je druhá. Ale skutočne sa ju človek naučí až vtedy, keď ju začne pod dohľadom robiť sám.

PS:
Preto sa učte, pozorujte a zbierajte skúsenosti. Nepreberajte slepo všetko, čo vám niekto povie, ale všímajte si, čo sa pri vašej práci skutočne deje. Porovnávajte, premýšľajte a zapisujte si vlastné poznatky. Mágia sa totiž neučí iba z kníh a poučiek. Veľká časť poznania prichádza až s rokmi praxe, keď sa človek naučí rozlišovať medzi tým, čo si iba želá vidieť, a tým, čo sa mu pri práci opakovane ukazuje. A práve z takýchto skúseností si každý mág postupne vytvára svoj vlastný pevný základ.Začiatok formulára

PS2:
V nasledujúcom príspevku sa budem venovať téme „Aby sme mágiu robili dobre, potrebujeme dobré techniky“ – teda tomu, prečo nestačí techniku iba poznať, ale treba jej rozumieť, vedieť ju správne používať a postupne si ju overiť v praxi.

Začiatok formulára

Spodná časť formulára

PS3:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk