V magickej výučbe raz príde chvíľa, keď žiak prestane stáť iba po boku svojho učiteľa a začne vykonávať magickú prácu samostatne.

Kedy však môžeme povedať, že je naozaj pripravený?

Je to po absolvovaní určitého stupňa výučby? Po získaní hodnosti? Po prečítaní stoviek či tisícov strán odbornej literatúry? Alebo po určitom počte rokov strávených štúdiom?

Podľa môjho pohľadu a dlhoročnej praxe ani jedno z toho samo osebe nestačí.

Skutočná pripravenosť mága na samostatnú prácu sa neukazuje tým, čo má napísané pri svojom mene, ale tým, ako dokáže premýšľať, rozhodovať sa a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

A možno paradoxne jedným z najväčších prejavov pripravenosti je chvíľa, keď mág dokáže povedať:

„Toto ešte sám nezvládnem. Potrebujem pomoc.“

Hodnosť ešte neznamená pripravenosť

V každom ucelenom systéme výučby potrebujeme určité stupne, pravidlá a spôsob hodnotenia pokroku.

Aj v Selekcii majú jednotlivé hierarchické stupne svoj význam. Vyjadrujú, akou časťou výučby človek prešiel, aké vedomosti získal a na akej úrovni by sa mal nachádzať.

Bolo by však chybou zamieňať dosiahnutú hodnosť za automatickú schopnosť zvládnuť každú situáciu.

Dvaja ľudia s rovnakým stupňom výučby nemusia mať rovnaké skúsenosti.

Jeden môže byť mimoriadne dobrý v určitej oblasti a druhý zase v úplne inej. Jeden sa už mnohokrát stretol s náročnou praktickou situáciou, zatiaľ čo druhý ju pozná iba z výučby.

Hodnosť teda vytvára určitý rámec.

Prax však ukáže, čo sa v tomto rámci skutočne nachádza.

Prečítané knihy z človeka mága neurobia

Teoretické vedomosti sú nevyhnutné.

Mág musí poznať princípy práce, pravidlá svojho systému, možné následky jednotlivých postupov a množstvo ďalších vecí.

Bez teórie by praktická mágia veľmi rýchlo pripomínala pohyb človeka v tmavej miestnosti, v ktorej nevie, do čoho narazí.

Ale ani opačný extrém nie je správny.

Človek môže prečítať tisíce strán o mágii a napriek tomu zostať úplne nepripravený na samostatnú prácu.

Prečo?

Pretože kniha mu môže vysvetliť postup, ale nemôže zaňho urobiť rozhodnutie v konkrétnej situácii.

Teória dáva poznanie. Prax učí toto poznanie používať.

Až ich spojením vzniká skúsenosť.

Samostatnosť sa začína ešte pred samotným úkonom

Skúseného mága nespoznáme iba podľa toho, ako vykoná samotný magický úkon.

Veľa sa o ňom dozvieme už podľa toho, ako sa naň pripravuje.

Vie si zistiť potrebné informácie?
Dokáže posúdiť situáciu skôr, než začne konať?
Vie, čo chce dosiahnuť a prečo to chce dosiahnuť?
Rozumie postupu, ktorý chce použiť?
Premýšľa aj nad možnými následkami?

A predovšetkým – dokáže ešte pred začiatkom povedať, že podmienky nie sú vhodné a úkon radšej nevykoná?

Samostatnosť totiž neznamená:

„Dokážem urobiť všetko sám.“

Znamená:

„Dokážem sám posúdiť, čo môžem urobiť, čo nemám urobiť a kedy potrebujem pomoc.“

To je obrovský rozdiel.

Mág musí vedieť rozhodovať

Pri výučbe má žiak veľkú výhodu. Za ním stojí učiteľ.

Môže sa opýtať, môže si nechať skontrolovať postup a pri náročnejšej práci môže učiteľ zasiahnuť.

Pri samostatnej praxi sa situácia mení. Mág musí začať robiť vlastné rozhodnutia.

A práve tu sa ukazuje, či pochopil podstatu výučby, alebo sa iba naučil opakovať postupy.

Skutočná prax totiž neprináša vždy situácie presne podľa učebnice.

Niekedy sa okolnosti zmenia. Niekedy výsledok nezodpovedá očakávaniu. Inokedy sa objaví niečo, s čím človek vôbec nepočítal.

Vtedy nestačí vedieť:

„Na strane 127 v Knihe mágie bolo napísané toto.“

Mág musí pochopiť prečo tam daný postup bol napísaný, na akom princípe stojí a či ho možno použiť aj v situácii, pred ktorou práve stojí.

To je rozdiel medzi naučeným postupom a skutočným poznaním.

Zodpovednosť nemožno preniesť na učiteľa

So samostatnosťou prichádza ďalšia vec, ktorá už nemusí byť taká príjemná.

Zodpovednosť.

Pokiaľ mág pracuje samostatne, musí byť pripravený niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Nemôže po nevydarenom zásahu povedať:

„Takto ma to kedysi naučili.“

Učiteľ odovzdáva vedomosti a skúsenosti. Nemôže však celý život stáť za chrbtom svojho bývalého žiaka a rozhodovať namiesto neho.

Pred každým vážnejším zásahom si preto mág musí uvedomiť, že jeho konanie môže mať následky nielen preňho, ale niekedy aj pre ďalších ľudí.

Samostatnosť bez zodpovednosti nie je vyspelosť. Je to nebezpečná kombinácia sebavedomia a nedostatku skúseností.

Poznať vlastnú hranicu je známkou sily

Človek sa niekedy obáva priznať, že niečo nevie. Má pocit, že tým znižuje svoju autoritu alebo ukazuje vlastnú slabosť.

V mágii môže byť takýto prístup veľmi nebezpečný.

Nikto nevie všetko.

Ani človek s desaťročiami praxe nemusí byť odborníkom na každú oblasť. Práve skúsenosť často spôsobí, že si svoje hranice uvedomuje omnoho lepšie než začiatočník.

Začiatočník niekedy vidí jednoduché riešenie tam, kde skúsený človek vidí desať možných problémov.

Preto schopnosť povedať:

„Tomuto nerozumiem dostatočne.“

alebo

„Toto presahuje moje skúsenosti.“

nie je prejavom slabosti.

Je to prejav profesionálnej zodpovednosti.

Najnebezpečnejší môže byť mág, ktorý si myslí, že zvládne všetko

Sebavedomie je pri samostatnej práci potrebné. Bez neho by človek neustále pochyboval a nedokázal by sa rozhodnúť.

Sebavedomie však musí vyrastať zo skúseností a poznania.

Ak sa zmení na presvedčenie, že „ja už zvládnem všetko“, prestáva byť výhodou.

Mág potom môže ignorovať varovné signály, podceňovať situáciu alebo vstupovať do oblastí, na ktoré ešte nemá dostatok skúseností.

A práve človek, ktorý nevie rozpoznať vlastnú hranicu, môže predstavovať väčšie riziko než žiak, ktorý otvorene prizná, že niečo nevie.

Žiak sa totiž opýta.

Príliš sebavedomý človek začne konať.

Požiadať o pomoc nie je návrat späť

Samostatný mág nemusí zostať na všetko sám.

Toto považujem za veľmi dôležité.

To, že človek ukončil určitú časť výučby a pracuje samostatne, neznamená, že už nikdy nesmie zavolať svojmu bývalému učiteľovi alebo skúsenejšiemu kolegovi.

Práve naopak.

Ak sa objaví situácia, ktorú nepozná, môže byť najrozumnejším rozhodnutím povedať:

„Potrebujem druhý názor.“

Alebo jednoducho:

„Pomôž mi s tým.“

Tým sa jeho samostatnosť neruší.

Samostatne totiž urobil veľmi dôležité rozhodnutie – správne vyhodnotil, že daná situácia presahuje jeho možnosti.

Učiteľ by mal vedieť ustúpiť

Samostatnosť žiaka však nie je skúškou iba pre žiaka.

Je to svojím spôsobom aj skúška učiteľa.

Učiteľ musí v určitom okamihu dokázať ustúpiť.

Ak bude žiakovi neustále hovoriť, čo má urobiť, opravovať každé jeho rozhodnutie a kontrolovať každý krok, nikdy mu nedovolí skutočne dospieť.

Príde chvíľa, keď musí povedať:

„Teraz rozhodni ty.“

Samozrejme, môže zostať nablízku. Môže poradiť, keď ho žiak požiada.

Ale nemal by vytvoriť človeka, ktorý bez jeho súhlasu nedokáže urobiť ani jedno vlastné rozhodnutie.

Cieľom dobrej výučby nie je celoživotná závislosť žiaka od učiteľa.

Cieľom je vychovať človeka, ktorý raz učiteľa nebude potrebovať – ale bude dostatočne múdry na to, aby vedel, kedy sa naňho predsa len obrátiť.

Ako teda mág spozná, že je pripravený?

Neexistuje jeden okamih, skúška alebo hodnosť, po ktorej možno povedať:

Od dnešného dňa zvládnem všetko.

Pripravenosť sa skladá z množstva menších schopností.

Mág sa dokáže pripraviť bez toho, aby mu niekto presne určoval každý krok. Rozumie tomu, čo robí. Dokáže sa rozhodovať podľa konkrétnej situácie. Uvedomuje si následky svojho konania. Dokáže niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.

A zároveň pozná svoje hranice.

Práve posledná vlastnosť môže byť jednou z najdôležitejších.

Pretože človek, ktorý pozná svoje možnosti, vie aj to, kde sa jeho možnosti končia.

Záver

Mág nie je pripravený na samostatnú prácu preto, že získal vysokú hodnosť, prečítal veľké množstvo kníh alebo strávil určitý počet rokov výučbou.

To všetko môže byť dôležité.

Ale skutočná samostatnosť sa ukáže až v praxi.

V schopnosti pripraviť sa.
V schopnosti rozhodnúť sa.
V ochote niesť zodpovednosť.
V schopnosti rozpoznať vlastnú hranicu.

A napokon v jednej vete, ktorú by mal vedieť bez hanby vysloviť aj veľmi skúsený mág:

„Toto ešte sám nezvládnem. Potrebujem pomoc.“

Človek, ktorý túto vetu nedokáže povedať, možno ešte nie je taký samostatný, ako si myslí.

Človek, ktorý ju dokáže povedať v správnej chvíli, už pochopil jednu z najdôležitejších zásad skutočnej samostatnosti.

P. S.:
V najbližšom príspevku sa budeme venovať bytostiam tieňov – tajomným nehmotným bytostiam, ktoré možno podľa magickej praxe nájsť najmä v skalách, starých hradoch, zrúcaninách či starých domoch. Pozrieme sa na to, čo tiene vlastne sú, prečo ich nevníma každý mág a akým spôsobom s nimi možno pracovať.

PS2:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk