Keď sa povie bytosť, väčšina ľudí si predstaví niečo, čo má určitú podobu. Človeka, zviera, ducha s ľudskými črtami alebo aspoň obrys, ktorý dokážeme nejako pomenovať.

V magickej praxi sa však môžeme stretnúť aj s predstavou foriem, ktoré pevnú podobu nemajú.

Nazývame ich plazmové formy.

Nejde pritom o plazmu v bežnom fyzikálnom význame, akú poznáme napríklad z fyziky hviezd alebo elektrických výbojov. Tento názov používam ako magické označenie energetickej formy, ktorá sa môže neustále meniť, prelievať, rozširovať a opäť sťahovať.

Navonok môže pripomínať živý prúd energie.

A práve preto býva pre človeka veľmi ťažké určiť, čo vlastne vníma.

Forma, ktorá nepotrebuje telo

Človek je zvyknutý spájať vedomie s telom.

Máme ruky, nohy, hlavu, tvár a presne vymedzený priestor, ktorý naše fyzické telo zaberá.
Podobnú predstavu potom podvedome prenášame aj do duchovného sveta.

Očakávame, že ak existuje nejaká bytosť, musí nejako vyzerať.

V magickom ponímaní to však nemusí byť pravidlom.

Plazmová forma môže byť chápaná ako vedomie existujúce bez stáleho fyzického alebo astrálneho tvaru.

Jej podoba sa môže meniť podľa prostredia, úlohy, pohybu alebo spôsobu, akým sa prejavuje.

Raz môže pôsobiť ako svetelný oblak. Inokedy ako prúd, vlna, záblesk alebo pohybujúca sa masa energie. Môže sa roztiahnuť do priestoru a následne sa stiahnuť do malého bodu.

Pre človeka pozorujúceho takýto jav preto nemusí byť jednoduché povedať: Toto je bytosť.

A predsa sa podľa magického výkladu za týmto pohybom môže nachádzať jasné vedomie a zámer.

Rozdiel medzi energiou a vedomou plazmovou formou

Tu treba urobiť veľmi dôležité rozlíšenie.

Nie každý energetický pohyb je bytosť.

Pri magickej práci môžeme vnímať zmeny prostredia, prúdenie energie, nahromadenie energie na určitom mieste alebo následky predchádzajúceho rituálu.

To ešte automaticky neznamená prítomnosť vedomej entity.

Rozdiel by mal byť predovšetkým v reakcii.

Obyčajný energetický jav nemá vlastnú vôľu. Plazmová forma chápaná ako bytosť by naopak mala prejavovať určitú mieru samostatného správania.

Môže reagovať na prítomnosť mága, meniť smer, priblížiť sa, vzdialiť sa alebo vykonať určitú činnosť.

Práve schopnosť cieľavedome reagovať je podľa tohto pohľadu jedným zo znakov, podľa ktorých môžeme odlišovať vedomú formu od obyčajného energetického pohybu.

Ani tu však netreba robiť unáhlené závery.

Nie každý záblesk, tieň alebo zvláštny pocit v miestnosti je dôkazom prítomnosti bytosti.

Prečo neustále menia tvar

Ak forma nemá fyzické telo, nemusí byť viazaná na jeho rozmery.

To je jedna z najzaujímavejších vlastností pripisovaných plazmovým formám.

Predstavme si dym.

Dokáže vytvoriť oblak, tenký prúd, rozptýliť sa po miestnosti alebo sa pohybovať podľa prúdenia vzduchu. Napriek tomu ide stále o tú istú látku.

Pri plazmovej forme môžeme použiť podobné prirovnanie, hoci hovoríme o magickom modeli, nie o fyzikálnom jave.

Jej zmena tvaru nemusí znamenať zmenu identity.

Mení sa forma, nie nevyhnutne vedomie, ktoré ju riadi.

Pre mága je preto dôležitejšie sledovať spôsob jej správania než vonkajšiu podobu.

Plazmové formy ako ochrancovia portálov

V niektorých magických predstavách sa plazmové formy spájajú s ochranou portálov a prechodových miest.

Portál tu nemusíme chápať ako filmovú žiariacu bránu, cez ktorú človek fyzicky prejde do iného sveta.

V magickej terminológii môže ísť o miesto alebo vytvorené spojenie, prostredníctvom ktorého sa pracuje s rozdielnymi energetickými priestormi či rovinami.

A práve takéto miesto podľa magického ponímania nemusí zostať nechránené.

Plazmová forma môže vystupovať ako strážca hranice.

Jej úlohou nemusí byť útočiť na každého, kto sa priblíži. Ochrana môže spočívať aj v kontrole toho, čo cez dané spojenie prechádza, v stabilizácii priestoru alebo v zabránení vstupu niečomu, čo tam nepatrí.

Preto by som ich nenazýval iba strážcami.

V určitých prípadoch môžu byť zároveň stabilizátormi a regulátormi prechodu.

Služobníci vyšších bytostí

Ďalšou možnosťou je existencia plazmových foriem, ktoré nevystupujú úplne samostatne, ale pôsobia v službe inej entity.

Mohli by sme ich prirovnať k vykonávateľom určitej úlohy.

Vyššia bytosť nemusí pri každej činnosti vystupovať priamo. V rámci magického systému môže pracovať prostredníctvom ďalších entít alebo energetických foriem.

To však neznamená, že plazmová forma musí byť bez vlastného vedomia.

Služba a absencia vedomia nie sú to isté.

Aj vedomá bytosť môže byť súčasťou určitej hierarchie, prijímať úlohy a vykonávať ich podľa pravidiel systému, ku ktorému patrí.

Môže plazmová forma spolupracovať s mágom?

V rámci dlhodobej magickej praxe možno uvažovať aj o plazmovej forme, ktorá určitým spôsobom spolupracuje s konkrétnym mágom.

Tu však treba byť opatrný.

Spolupráca by nemala znamenať automatické podriadenie neznámeho javu vlastnej vôli.

Ak mág nevie, s čím pracuje, odkiaľ daná forma pochádza, aké má väzby a čo od neho očakáva, nemal by sa ponáhľať s vytváraním spojenia.

V mágii platí jednoduchá zásada:

Najskôr poznaj. Až potom pracuj.

Neznáma energetická forma nie je automaticky pomocník iba preto, že sa správa pokojne alebo zaujímavo.

Plazmová forma nie je elementál

Plazmové formy by som zároveň automaticky nestotožňoval s elementálmi.

Elementály sú v magických systémoch tradične viazané na živly alebo určité prírodné princípy. Plazmová forma je v tomto ponímaní definovaná skôr spôsobom svojej existencie a prejavu než príslušnosťou ku konkrétnemu živlu.

Rovnako ju nemožno automaticky označiť za ducha mŕtveho človeka.

Duša človeka má svoju identitu, skúsenosť a osudovú cestu. Plazmová bytosť môže predstavovať úplne iný typ existencie.

Vonkajšia podobnosť energetického prejavu preto ešte neznamená rovnaký pôvod.

Najväčšou chybou je pomenovať neznáme príliš skoro

Pri podobných javoch vzniká jedna veľmi častá chyba.

Človek niečo zaznamená a okamžite tomu dá meno.

Videl svetlo – bol to duch.
Cítil chlad – bola tam mŕtva duša.
Zaznamenal pohyb energie – stretol plazmovú bytosť.

Takto by skúsený mág postupovať nemal.

Pozorovanie musí predchádzať záveru.

Treba sledovať opakovanie javu, jeho reakcie, prostredie, súvislosti a až následne vytvárať pracovnú hypotézu o tom, s čím sme sa stretli.

Schopnosť povedať „zatiaľ neviem“ nie je prejavom nevedomosti.

V mágii môže byť prejavom skúsenosti.

Záver

Plazmové formy predstavujú zaujímavú predstavu bytostí, pri ktorých nie je najdôležitejšia vonkajšia podoba, ale vedomie, zámer a spôsob energetického prejavu.

Môžu byť vnímané ako meniace sa prúdy energie, ktoré nemajú stabilnú telesnú formu. V niektorých magických systémoch im možno pripisovať úlohu ochrancov portálov, stabilizátorov energetických prechodov alebo služobníkov vyšších bytostí.

To však neznamená, že každý zvláštny energetický jav treba okamžite označiť za plazmovú bytosť.

Práve naopak.

Čím menej je jav podobný svetu, ktorý poznáme, tým väčšiu opatrnosť by sme mali zachovať pri jeho pomenovaní.

Pre mága totiž nemusí byť najdôležitejšie vedieť, ako bytosť vyzerá.

Oveľa podstatnejšie je pochopiť, čo je, ako sa správa, odkiaľ prichádza a prečo sa objavila.

P. S.:
V ďalšom príspevku sa budeme venovať téme „Kedy mág vie, že je pripravený pracovať samostatne?“ Pozrieme sa na to, prečo o skutočnej samostatnosti nerozhoduje iba hodnosť či množstvo vedomostí, ale najmä schopnosť rozhodovať sa, niesť zodpovednosť, poznať vlastné hranice a v správnej chvíli vedieť povedať: „Toto ešte sám nezvládnem. Potrebujem pomoc.“

PS2:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk