História mágie – od pravekých šamanov až po Spoločenstvo Selekcia

Mágia v dejinách ľudstva – cesta poznania naprieč tisícročiami

Slovo mágia patrí medzi najstaršie pojmy, ktoré ľudstvo používa na označenie snahy pochopiť svet za hranicami bežného vnímania. Pre niekoho predstavuje tajomstvo, pre iného duchovnú cestu, ďalší ju považujú za súčasť náboženstva alebo filozofie. Bez ohľadu na to, aký pohľad človek zastáva, jedno zostáva isté – dejiny mágie sú takmer rovnako staré ako dejiny samotného ľudstva.

Tradície mágie – zachovať či modernizovať v rámci Selekcie?

V mágii existuje prirodzené napätie medzi tým, čo je staré a posvätné, a tým, čo je nové a živé.
V Spoločenstve Selekcia si túto rovnováhu uvedomujeme každý deň. Ako kráčať vpred, a pritom nezabudnúť, odkiaľ sme vyšli? Otázka zachovania tradícií v mágii je stará ako samotná prax. V Spoločenstve Selekcia sa neraz otvára diskusia, do akej miery máme tradície držať a kedy ich môžeme meniť. Nie je to len o nostalgii.
Ide o korene, ktoré držia štruktúru nášho duchovného domu pokope.

Selekcia – chrám v hlučnom svete

Selekciu som nezaložil zo svojej vôle. Založil som ju na pokyn mojich predchodcov, ako pokračovanie Spoločenstva Anách – duchovného celku, ktorý vo svojej dobe uchovával múdrosť, aj keď ju vonkajší svet nechápal.
Selekcia je jeho pokračovaním – nie historickým, ale energetickým, vedomým a duchovným.
Niektoré veci sa nemenia – len si hľadajú nové nádoby.

Titul „Veľký Kopt“ – Stratené meno duchovného mosta s Egyptom

V predchádzajúcom príspevku som písal o tom, že tituly Kňaz a Veľkňaz, ako ich používame v našom spoločenstve, nepochádzajú z cirkevnej tradície, ale majú korene v dávnych duchovných systémoch, ktoré predchádzali cirkevným štruktúram. Dnes by som však rád ukázal aj druhú stranu historickej výmeny: totiž že titul „Veľký Kopt“ bol v minulosti v našich spoločenstvách prevzatý ako pocta a pripomienka duchovného spojenectva s Koptskou cirkvou v Egypte.

Ako sme prežili v tichu: Spomienka na Anách v čase totality

Spoločenstvo Anách dnes znova žije. Ale aby mohlo žiť, muselo najprv prežiť.

Nie každé duchovné učenie zanikne preto, že stratí svoj obsah. Niekedy je prinútené mlčať.
Niekedy sa musí ukryť pred dobou, ktorá nepripúšťa slobodné myslenie ani slobodu ducha.
Taký bol aj osud Spoločenstva Anách počas totalitného režimu.

Každý mág raz príde k momentu, keď sa pozrie do zrkadla a cíti, že meno, ktoré nosí od narodenia, mu už nepatrí. Alebo presnejšie – že ho už neobsahuje.
Mág, ktorý vstupuje na cestu hlbšej identity, nepotrebuje len nový odev či nástroje.
Potrebuje meno. Také, ktoré ho predstavuje nielen ľuďom, ale aj svetom, ktoré sa mu otvárajú.
A tým svetom nestačí meno z občianskeho preukazu.