História mágie – od pravekých šamanov až po Spoločenstvo Selekcia

Mágia v dejinách ľudstva – cesta poznania naprieč tisícročiami

Slovo mágia patrí medzi najstaršie pojmy, ktoré ľudstvo používa na označenie snahy pochopiť svet za hranicami bežného vnímania. Pre niekoho predstavuje tajomstvo, pre iného duchovnú cestu, ďalší ju považujú za súčasť náboženstva alebo filozofie. Bez ohľadu na to, aký pohľad človek zastáva, jedno zostáva isté – dejiny mágie sú takmer rovnako staré ako dejiny samotného ľudstva.

Od chvíle, keď si prví ľudia začali klásť otázky o živote, smrti, prírode a vesmíre, vznikala aj potreba hľadať odpovede spôsobom, ktorý presahoval obyčajnú každodennosť. Práve z tejto túžby sa postupne zrodili prvé rituály, symboly, obrady a zasvätenia.

Počas tisícročí sa menili civilizácie, ríše aj náboženstvá. Menili sa jazyky, panovníci i filozofie. Napriek tomu mágia nikdy úplne nezanikla. Niekedy bola verejne uznávanou súčasťou chrámov, inokedy musela prežívať v tajnosti. Raz ju chránili panovníci, inokedy ju prenasledovali inkvizítori. No vždy existovali ľudia, ktorí sa snažili zachovať jej podstatu a odovzdať ju ďalším generáciám.

Dejiny mágie preto nie sú dejinami čarovania. Sú dejinami človeka, ktorý sa snažil pochopiť zákonitosti života, prírody a vlastného vedomia.

Pravek – keď sa rodila mágia

Najstaršie obdobie ľudských dejín nepoznalo písmo ani chrámy. Napriek tomu už vtedy nachádzame prvé známky duchovného myslenia.

Lovci a zberači si uvedomovali, že existujú sily, ktoré nedokážu ovládať. Búrky, oheň, smrť, choroby, narodenie dieťaťa či striedanie ročných období v nich vyvolávali úctu aj rešpekt. Postupne sa objavili prví ľudia, ktorí sa pokúšali tieto javy pochopiť.

Dnes ich nazývame šamani.

Ich úlohou nebolo iba liečiť. Boli radcami, duchovnými vodcami, rozprávačmi príbehov aj strážcami tradície. Pomocou rytmického bubnovania, spevu, tanca alebo dlhých meditácií vstupovali do zmenených stavov vedomia. Verili, že tak môžu komunikovať s duchmi predkov, zvierat alebo prírody.

Prvé magické obrady pravdepodobne vznikali práve počas týchto šamanských stretnutí.

Niektoré archeologické nálezy naznačujú, že maľby v jaskyniach neboli iba umeleckým prejavom. Mohli predstavovať súčasť rituálov, ktorými sa ľudia snažili zabezpečiť úspešný lov alebo ochranu svojho kmeňa.

Jedným z najznámejších miest je francúzska jaskyňa Lascaux, ktorej maľby sú staré približne sedemnásťtisíc rokov. Dodnes sa vedú diskusie, či nešlo o prvé známe vizualizácie magických obradov.

Práve tu možno hľadať prvé korene toho, čo dnes nazývame mágiou.

Starovek – keď sa mágia stáva učením

Rozvoj prvých civilizácií priniesol aj zásadnú zmenu vo vývoji mágie.

Vznik písma umožnil zaznamenávať poznatky, ktoré sa dovtedy odovzdávali iba ústne. Objavili sa chrámy, školy a zasvätené spoločenstvá.

Mágia sa postupne prestávala chápať iba ako súbor obradov.

Začínala sa meniť na systematické učenie.

V starovekom Egypte patrili kňazi medzi najvzdelanejších ľudí svojej doby. Študovali astronómiu, matematiku, medicínu, architektúru aj duchovné zákonitosti.

Významnú úlohu zohrával Thovt, boh múdrosti, písma, času a poznania. Práve jemu sa pripisovalo odovzdanie mnohých tajomstiev ľudstvu.

Neskôr vznikla postava Hermesa Trismegista, ktorého tradícia chápe ako spojenie egyptského Thovta a gréckeho Hermesa. Hermetické učenie ovplyvnilo celé dejiny západnej mágie a filozofie.

Popri Egypte vznikali významné centrá poznania aj v Mezopotámii.

Tu sa rozvíjali astrologické pozorovania, ochranné rituály a prvé systematické zbierky zaklínadiel.

V Perzii vystúpil Zoroaster, ktorého učenie výrazne ovplyvnilo chápanie dobra, zla a duchovného zápasu človeka.

V Indii vznikali Védy, ktoré dodnes patria medzi najstaršie zachované duchovné texty sveta.

Starovek ukazuje jednu zaujímavú skutočnosť.

V tom období ešte neexistovalo ostré rozdelenie medzi vedou, filozofiou, náboženstvom a mágiou.

Všetko tvorilo jeden celok.

Práve preto môžeme starovek označiť za obdobie, keď sa mágia prvýkrát stala uceleným systémom poznania.

Stredovek – mágia ukrytá v tieni

Obdobie stredoveku býva často označované ako temné obdobie dejín mágie. Nie preto, že by mágia zanikla, ale preto, že sa musela naučiť prežívať v skrytosti.

Mnohé staroveké poznatky sa po páde veľkých ríš stratili alebo boli zámerne ukryté v kláštoroch, súkromných knižniciach či tajných bratstvách. Človek, ktorý sa príliš zaujímal o hviezdy, liečivé rastliny alebo duchovné učenia, sa mohol veľmi ľahko dostať do konfliktu s dobovou mocou.

Práve preto sa z mágie stala cesta zasvätených.

Poznanie sa prestávalo odovzdávať verejne. Učiteľ si vyberal svojho žiaka veľmi opatrne. Nestačilo mať talent. Bolo potrebné mať aj charakter, trpezlivosť a schopnosť zachovať mlčanlivosť.

V tomto období vznikajú prvé známe grimoáre – knihy obsahujúce symboly, rituály, ochranné pečate a rôzne duchovné poznatky. Mnohé z nich boli opisované ručne a existovali iba v niekoľkých exemplároch.

Dodnes patria medzi najznámejšie:

• Picatrix,
• Kľúč Šalamúnov,
• množstvo anonymných grimoárov kolujúcich medzi zasvätenými.

Je však potrebné uvedomiť si jednu vec.

Nie všetko, čo sa v týchto knihách nachádza, predstavuje skutočnú mágiu. Mnohé texty vznikali prepisovaním starších diel, iné obsahovali dobové povery alebo boli zámerne upravené, aby chránili pôvodné učenie pred nepovolanými.

Aj preto dnes historici len veľmi ťažko oddeľujú pôvodné učenia od neskorších doplnkov.

Významné osobnosti stredovekej mágie

Medzi najvýznamnejších predstaviteľov tejto doby patrí Albertus Magnus.

Bol filozofom, teológom aj prírodovedcom. Jeho význam spočíval najmä v tom, že sa nebál skúmať prírodu ako jednotný celok. Neoddeľoval duchovno od poznania sveta, ale snažil sa ich prepájať.

Ďalšou známou osobnosťou je Nostradamus.

Hoci je dnes známy najmä svojimi proroctvami, bol predovšetkým lekárom a človekom s mimoriadnym záujmom o astronómiu, astrológiu a symbolický jazyk.

Do dejín mágie patrí aj legendárny Merlin.

Nevieme, či išlo o skutočnú historickú postavu alebo o spojenie viacerých keltských druidov do jednej legendy. Bez ohľadu na to sa stal symbolom múdreho mága, ktorý svoju moc nepoužíva na ovládanie ľudí, ale na ochranu krajiny a jej panovníka.

Práve Merlin ovplyvnil predstavu mága na celé nasledujúce stáročia.

Mágia nikdy nezanikla

Hoci sa často hovorí o prenasledovaní mágov, alchymistov či čarodejníkov, pravdou je, že mágia počas stredoveku nikdy úplne nezmizla.

Iba zmenila svoju podobu.

Časť poznania prežívala medzi liečiteľmi a bylinkármi.

Časť sa ukrývala v kláštoroch.

Ďalšiu uchovávali malé zasvätené skupiny, ktoré si uvedomovali, že nie všetko poznanie patrí do rúk každému.

Práve v tomto období sa začína výraznejšie formovať princíp, ktorý neskôr prevezmú mnohé magické školy:

Poznanie sa odovzdáva postupne podľa duchovnej pripravenosti žiaka.

Novovek – návrat hermetizmu

Renesancia priniesla Európe obrovské zmeny.

Ľudia sa opäť začali vracať k starovekým rukopisom, filozofii Grékov a Egypta. Objavovali sa nové preklady hermetických diel a vznikal veľký záujem o alchýmiu, astrológiu aj symbolický jazyk.

Mágia prestávala byť iba tajomstvom.

Začínala sa stávať predmetom štúdia.

Mnohí učenci tej doby boli zároveň matematikmi, lekármi, astronómami aj filozofmi.

Nevideli medzi týmito odbormi zásadný rozdiel.

Verili, že všetky skúmajú jeden a ten istý vesmír, iba z rôznych uhlov pohľadu.

Medzi najvýznamnejšie osobnosti patrí John Dee, dvorný poradca anglickej kráľovnej Alžbety I.

Bol matematikom, astronómom, ale zároveň jedným z najvýznamnejších hermetikov svojej doby.

Jeho meno je dodnes spojené s enochiánskym systémom.

Ďalšou významnou osobnosťou bol Paracelsus.

Reformoval medicínu, zavádzal nové spôsoby liečby a odmietal slepé nasledovanie autorít.

Tvrdil, že prírodu treba pozorovať priamo, nie iba čítať o nej v knihách.

Tento princíp je aktuálny dodnes.

Veľký význam mal aj Giordano Bruno.

Jeho filozofia spájala nekonečný vesmír, duchovno a človeka do jedného celku.

Za svoje názory zaplatil život.

Bol upálený v roku 1600.

Jeho smrť sa stala symbolom zápasu medzi slobodou myslenia a mocou, ktorá sa bála nových myšlienok.

Kamenná Ruža – začiatok jednej duchovnej línie

Popri oficiálnych dejinách mágie existovali počas stáročí aj duchovné školy, ktoré svoje učenie nikdy nezverejňovali. Nepísali kroniky určené pre verejnosť a ich poznanie sa odovzdávalo výlučne z učiteľa na žiaka. Práve preto sa o mnohých z nich historické pramene nezmieňujú alebo ich spomínajú iba okrajovo.

Jednou z takýchto škôl bolo podľa tradície Spoločenstvo Kamenná Ruža.

Presný rok jeho vzniku dnes už nie je známy. Zachovali sa iba útržky informácií odovzdávané jednotlivými generáciami zasvätených. Je pravdepodobné, že jeho korene siahajú ešte hlbšie do minulosti, než dokážeme dnes historicky doložiť.

Kamenná Ruža nebola náboženstvom ani rádom v dnešnom slova zmysle.

Bola školou. Školou mágov.

Jej členovia sa venovali štúdiu symbolov, archetypov, prírodných zákonitostí, práce s vedomím a postupne vytvárali vlastný systém zasvätenia. Veľký dôraz kládli na etiku, zodpovednosť a osobnostný rast. Techniky boli vždy podriadené charakteru človeka.

Podľa zachovanej tradície sa už v tomto období objavuje práca s tým, čo dnes nazývame dimenzionálne brány, archetypálne priestory a vedomé prepájanie rôznych úrovní reality.
Nešlo však o senzácie ani o snahu demonštrovať schopnosti. Cieľom bolo lepšie pochopiť človeka a zákony sveta.

Práve preto sa poznanie odovzdávalo iba tým, ktorí boli pripravení niesť zaň zodpovednosť.

Vznik Rozenkruciánov

Z Kamennej Ruže sa počas stáročí postupne odčleňovali viaceré duchovné vetvy.
Každá z nich zdôrazňovala inú časť pôvodného učenia, no všetky vychádzali z rovnakých základov.

Jednou z najvýznamnejších vetiev sa stali Rozenkruciáni.

Verejnosť sa o ich existencii dozvedela začiatkom 17. storočia, keď boli v Nemecku anonymne publikované tri známe spisy:

• Fama Fraternitatis (1614),
• Confessio Fraternitatis (1615),
• Chymická svadba Christiana Rosenkreutza (1616).

Tieto texty vyvolali obrovský záujem po celej Európe a dodnes patria medzi najvýznamnejšie dokumenty západnej ezoteriky.

Podľa tradície Kamennej Ruže bol Christian Rosenkreutz Veľmajstrom, ktorý sa so súhlasom najvyšších predstavených odčlenil a založil novú duchovnú vetvu. Jeho cieľom nebolo vytvoriť konkurenčné učenie, ale sprístupniť časť zasväteného poznania širšiemu okruhu hľadajúcich.

Rozenkruciáni preto rozvíjali najmä symbolický jazyk, filozofiu, vnútornú premenu človeka a mystické chápanie sveta.

Ich bratstvá existujú dodnes.

Nie je však známe, kedy presne bola ich pôvodná línia po historických udalostiach znovu obnovená. Túto informáciu si jednotlivé bratstvá ponechávajú vo svojich vnútorných tradíciách.

V súčasnosti Spoločenstvo Selekcia s touto vetvou nie je v priamom kontakte.

Rok 1874 – vznik Spoločenstva Anách

Po ďalších generáciách vývoja vzniká z pôvodnej duchovnej línie Spoločenstvo Anách.

Rok 1874 predstavuje jeden z najvýznamnejších míľnikov tejto tradície.

Anách nadväzuje na duchovné dedičstvo Kamennej Ruže, no zároveň vytvára vlastný systém výučby, hierarchiu zasvätenia a metodiku práce.

Významnou črtou Anách sa stáva systematická práca s karmou, dimenzionálnym rozpoznávaním, archetypálnym myslením a vysokým dôrazom na etiku.

Techniky nikdy nestáli na prvom mieste. Najvyššou hodnotou zostával človek.

Preto sa aj v Anách zachováva princíp, že moc bez múdrosti nemá žiadnu hodnotu.

Každý adept musel najprv dozrieť ako osobnosť a až potom mohol postupovať do vyšších stupňov zasvätenia.

Práve tento princíp sa neskôr stal jedným zo základných pilierov Spoločenstva Selekcia.

Rok 1995 – vznik Spoločenstva Selekcia

Každá živá duchovná škola sa počas svojej existencie mení. Nie preto, že by popierala svoje korene, ale preto, že každá doba prináša nové otázky a nové výzvy.

Tak tomu bolo aj v prípade Anách.

Po viac než storočí svojej existencie prišiel okamih, keď bolo potrebné vytvoriť pokračovanie tejto duchovnej línie spôsobom, ktorý bude zodpovedať podmienkam modernej spoločnosti.

Dňa 22. mája 1995 vzniká na pokyn predstavených Spoločenstva Anách nové pokračovanie tejto línie – Spoločenstvo Selekcia.

Jeho zakladateľom sa stáva Ašarat, ktorý bol poverený vytvoriť systém výučby rešpektujúci tradície Anách, no zároveň pripravený na potreby súčasného človeka.

Nevzniká nové učenie. Vzniká nové pokračovanie.

Selekcia od svojho začiatku zachováva hierarchický systém zasvätenia, dôraz na etiku, osobnostný rast, zodpovednosť a praktickú prácu mága.

Postupne vzniká vlastný systém výučby rozdelený do deviatich hierarchických stupňov, ktorý umožňuje žiakovi rásť prirodzene, bez preskakovania jednotlivých etáp.

Rovnako ako kedysi v Kamennej Ruži a neskôr v Anách, aj v Selekcii platí jednoduché pravidlo:

Najskôr človek. Potom mág.

Tridsať rokov budovania

Od svojho vzniku prešla Selekcia dlhú cestu.

Počas troch desaťročí vznikli desiatky odborných prác, tisíce strán výučbových materiálov a stovky prednášok.

Výučbou prešli desiatky žiakov.

Niektorí zostali krátko.

Iní sa stali učiteľmi ďalších generácií.

Postupne vznikali nové sekcie, nové metodiky práce a nové výskumné oblasti.

Významnou súčasťou tejto práce sa stal aj dlhodobý výskum archetypov, paralelných svetov, dimenzionálnych javov, práce s vedomím, symbolického jazyka mágie, nekromancie, karmických princípov či duchovnej etiky.

Veľká časť týchto poznatkov bola spracovaná do rozsiahlych diel Kniha mágie I a Kniha mágie II, ktoré dnes predstavujú základ výučby Spoločenstva Selekcia.

Ich cieľom nikdy nebolo vytvoriť dogmu.

Naopak.

Ich úlohou je odovzdať skúsenosti ďalším generáciám a umožniť im pokračovať tam, kde predchádzajúca generácia skončila.

Mágia ako živé poznanie

Počas svojej cesty som si uvedomil jednu veľmi dôležitú vec.

Skutočná mágia nikdy nestála na technikách.

Techniky sú iba nástrojom.

Podstatou mágie bol vždy človek.

Jeho charakter.

Jeho schopnosť niesť zodpovednosť.

Jeho ochota neustále sa učiť.

Aj preto som sa vždy snažil viesť Selekciu tak, aby sa jej učenie prirodzene rozvíjalo.

Tam, kde je to bezpečné.

Tam, kde nové poznanie pomáha človeku lepšie pochopiť svet.

Práve preto vznikol aj zákon o zachovaní a rozvoji učenia Knihy mágie I a Knihy mágie II.

Nie preto, aby obmedzoval poznanie.

Ale preto, aby chránil to, čo bolo overované desaťročia, a zároveň umožnil ďalším generáciám vytvárať nové objavy tam, kde je to správne.

Línia, ktorá pokračuje

Pri pohľade na dejiny mágie si uvedomujem jednu zaujímavú skutočnosť.

Menili sa štáty.

Menili sa náboženstvá.

Menili sa panovníci.

Menili sa jazyky.

Ale vždy existovali ľudia, ktorí cítili potrebu hľadať hlbší zmysel života.

Niektorí ich nazývali šamanmi.

Iní kňazmi.

Hermetikmi.

Alchymistami.

Mágmi.

Na názve nikdy nezáležalo.

Podstatná bola cesta.

Preto aj dnes vnímam Kamennú Ružu, Anách a Selekciu nie ako tri oddelené spoločenstvá, ale ako tri etapy jednej dlhej cesty.

Každá generácia dostala poznanie od svojich predchodcov.

Nie preto, aby ho uchovávala zamknuté.

Ale preto, aby ho rozvíjala a raz odovzdala ďalej.

Práve v tom podľa môjho názoru spočíva skutočný význam mágie.

Nie v hľadaní moci.

Ale v službe poznaniu.

Záver

História mágie nie je iba históriou rituálov, symbolov alebo starých rukopisov.

Je predovšetkým históriou ľudí.

Ľudí, ktorí boli ochotní venovať celý svoj život hľadaniu pravdy.

Niektorí z nich zostali zapísaní v dejinách.

O mnohých ďalších dnes už nevieme vôbec nič.

Napriek tomu všetci vytvorili reťaz poznania, ktorá pokračuje až do dnešných dní.

Ak má mať mágia budúcnosť, nebude ju tvoriť množstvo nových techník.

Budú ju tvoriť ľudia.

Ľudia, ktorí budú mať odvahu myslieť, skúmať, pochybovať, učiť sa a zároveň zostať pokorní.

Pretože práve pokora je tým, čo odlišuje skutočného mága od človeka, ktorý iba túži po výnimočnosti.

Možno raz aj dnešná generácia odovzdá svoje poznanie ďalším.

A ak sa tak stane, nebude to koniec jednej cesty.

Bude to začiatok ďalšej.

PS

Počas viac ako tridsiatich rokov existencie Spoločenstva Selekcia som mal tú česť zasvätiť do hodnosti Veľkňaza desať osobností.

Každý z nich prijal na určitý čas zodpovednosť za pokračovanie duchovnej línie a stal sa súčasťou jej dejín.

Ich mená zostávajú trvalou súčasťou kroniky Selekcie:

Anubis, Araxes, Áre, Ascher, Mýtos, Pandora Nimue, Santa, Santo, Tara a Vhiolynta.

Niektorí z nich dnes už aktívne nepôsobia, iní pokračujú vo svojej práci doma alebo v zahraničí.

V súčasnosti sú aktívnymi Veľkňazmi Ašarat, Anubis, Santa, Tara a Vhiolynta. Pandora Nimue už dlhé roky žije v zahraničí, no zostáva s nami v kontakte.

Súčasťou tejto duchovnej rodiny je aj Veľmajsterka Rúth, ktorá napriek životu mimo Slovenska zostáva aktívnou členkou Selekcie.

Pozícia Kňaza (HS8) je v súčasnosti neobsadená.

V zahraničí zároveň pôsobí viacero ďalších členov Spoločenstva Selekcia na rôznych hierarchických stupňoch. Aj oni svojou prácou pokračujú v duchovnej línii, ktorá sa podľa našej tradície tiahne od Kamennej Ruže, cez Anách, až po Selekciu.

P.S. 2

V zahraničí dnes žije a pôsobí viacero členov Spoločenstva Selekcia na rôznych hierarchických stupňoch. Nie všetci sú v tomto zozname menovaní, no aj oni svojou prácou pomáhajú rozvíjať duchovnú líniu, ktorá podľa tradície vedie od Kamennej Ruže, cez Spoločenstvo Anách, až po dnešné Spoločenstvo Selekcia.

Ďalšie články o histórii mágie, hermetizme, archetypoch, duchovnom raste a praktickej mágii nájdete na www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na www.prirodna-medicina.selekcia.sk