Bylina rastie v tichu, a predsa nesie moc väčšiu než kričiace zaklínadlá. Tak aj múdrosť mága ticho koná a mení osudy. Nehľadaj silu v hluku, ale v rovnováhe svojho vnútra.

Kto pozná cestu hviezd, nestratí sa ani v najhlbšej temnote.
Slová kúziel sú len bránou – duša je kľúčom.
A ten, kto nájde kľúč v sebe, otvorí i dvere medzi svetmi.

Moc mága sa nemeria tým, čo ukáže svetu, ale tým, čo v tichu premôže sám v sebe. Kto vládne sebe, nepotrebuje dokazovať silu iným. Mágia je najpravdivejšia tam, kde zostáva nevidená, no cítená.

Keď sa obyčajný deň zmení na udalosť, na ktorú sa nezabúda

Počas viac ako tridsiatich rokov výučby mágie som so svojimi kolegami zažil množstvo situácií, ktoré sa nám navždy vryli do pamäti. Niektoré boli vážne, iné nebezpečné a niektoré mali zvláštnu schopnosť spojiť rešpekt s úsmevom. Presne medzi také patrí aj prípad dimenznej brány pri kaštieli, kde dlhé roky prebiehala výučba Spoločenstva Selekcia.

Často rád som sa v úvodoch Selekcie zúčastňoval výučby, hoci som tam nebol priamo ako prednášajúci, ale skôr ako prísediaci majster. V tých časoch to bolo tak, že študentov bolo veľa a učiteľov málo. Neraz sa stalo, že majster, ktorý dostal za úlohu viesť výučbu, sa s témou oboznámil sotva dve hodiny predtým, ako mal prednášať.

Mágia nežije v rukách, ale v duši, ktorá vie, kedy konať a kedy čakať. Najväčší rituál sa vždy odohráva v srdci, nie v chráme. Kto sa bojí vlastného tieňa, nikdy nezapáli svetlo poznania – a predsa práve v tieni sa rodí sila, ktorá vedie k múdrosti.