Keď sa obyčajný deň zmení na udalosť, na ktorú sa nezabúda

Počas viac ako tridsiatich rokov výučby mágie som so svojimi kolegami zažil množstvo situácií, ktoré sa nám navždy vryli do pamäti. Niektoré boli vážne, iné nebezpečné a niektoré mali zvláštnu schopnosť spojiť rešpekt s úsmevom. Presne medzi také patrí aj prípad dimenznej brány pri kaštieli, kde dlhé roky prebiehala výučba Spoločenstva Selekcia.

Deň sa začal ako desiatky výučbových stretnutí pred ním.

Zišli sme sa v priestoroch kaštieľa, ktorý už dávno stratil svoju pôvodnú podobu. Nebola to útulná historická sieň, ale otvorený priestor obohnaný kamennými múrmi bez okien a dverí. Práve tam sa odohrávali naše výučby, rozhovory, zasvätenia aj prijímanie nových členov. Atmosféra bola strohá, no pre nás úplne prirodzená.

Nič nenasvedčovalo tomu, že nás čaká deň, na ktorý budeme spomínať ešte po mnohých rokoch.

Budúci Veľkňazi na jednom mieste

Spomínam si, že medzi prítomnými boli Áre, Anubis – vtedy ešte pod magickým menom Osse Nuri A, ďalej Mýtos, Ascher a ďalší kolegovia, na ktorých si už dnes presne nespomínam. Samozrejme, nechýbal ani Ašarat ako Najvyšší Veľkňaz.

Keď sa na túto udalosť pozerám s odstupom rokov, uvedomujem si jednu zaujímavú skutočnosť.

Všetci menovaní neskôr dosiahli hierarchický stupeň Veľkňaza. Niektorí zostali v Selekcii aktívni dodnes, iní sa časom stiahli do úzadia alebo ukončili svoju činnosť. Všetci však prešli cestu až na vrchol našej hierarchie.

Aj preto má táto udalosť pre mňa dnes ešte väčšiu hodnotu.

Objavenie dimenznej brány

Počas výučby som si všimol zvláštny jav na svahu nad kaštieľom.

Na malej čistine sa otvorila dimenzná brána.

Miesto sme všetci dobre poznali. Išlo o malú vyvýšenú plošinu, približne tri až tri a pol metra nad nami, ku ktorej sa dalo dostať len veľmi ťažko cez hustú vegetáciu.

Zaujímavé bolo, že samotná čistina zostávala celé roky úplne prázdna.

Kým všade navôkol rástli stromy a husté kroviská, práve toto miesto akoby príroda obchádzala.

Nikdy tam nič poriadne nevyrástlo.

Zavolal som ostatných, aby sa prišli pozrieť.

Nie každý videl presne to, čo som vnímal ja.

Všetci sme však cítili, že sa tam deje niečo neobvyklé.

Keď dimenzná brána oklame zmysly

Vyšiel som hore a začal skúmať otvorenú bránu.

Po krátkom pozorovaní som pochopil, že nejde o prirodzený jav a že bude potrebné spojenie uzavrieť.

V tej chvíli sa však stalo niečo zvláštne.

Dimenzná brána začala ovplyvňovať orientáciu.

Bol som presvedčený, že robím krok dopredu.

V skutočnosti som však cúval.

A zrazu…

Pod nohami už nebola zem.

Nasledoval pád chrbtom zo svahu priamo do prázdnoty.

Strach sa zmenil na smiech

Na niekoľko sekúnd zavládlo medzi kolegami úplné ticho.

Nikto nestihol zareagovať.

Všetko sa odohralo v jedinom okamihu.

Po chvíli som sa však postavil.

Priznávam, zaznelo aj niekoľko slov, ktoré by sa do kroniky Spoločenstva asi nehodili.

Oprášil som sa, vyšiel späť hore a pokračoval v práci, akoby sa nič nestalo.

A práve vtedy sa atmosféra úplne zmenila.

Napätie opadlo.

Pod kapucňami sa začali triasť plecia.

Len pred chvíľou sa všetci báli, že sa stalo niečo vážne, a o pár sekúnd neskôr sme sa už smiali celej situácii.

Takéto chvíle človek nezažije každý deň.

Miesto sa zmenilo

Dimenznú bránu sa napokon podarilo uzavrieť.

Spojenie zaniklo.

A stalo sa ešte niečo zaujímavé.

Miesto, ktoré celé roky zostávalo bez stromov a vegetácie, začalo postupne zarastať.

Príroda si vzala svoj priestor späť.

Dodnes túto lokalitu pravidelne sledujem a vo svojich odborných prácach ju uvádzam ako jedno z miest, kde sa v minulosti objavila dimenzná brána.

Čo ma táto udalosť naučila

Možno sa niekomu tento príbeh bude zdať úsmevný.

Pre mňa však predstavuje dôležitú skúsenosť.

Pri práci s dimenznými javmi si človek nesmie nikdy myslieť, že už ho nič neprekvapí.

Práve vtedy býva najzraniteľnejší.

Pokora je jednou z najväčších ochrán mága.

Nie techniky.

Nie skúsenosti.

Ale pokora.

Aj preto svojim žiakom vždy hovorím, aby nikdy nepodceňovali neznáme javy a aby sa nesnažili experimentovať s tým, čomu ešte nerozumejú.

Záver

Táto udalosť sa začala ako úplne obyčajné výučbové stretnutie.

Skončila sa ako jedna z najsilnejších spomienok, ktoré si všetci účastníci odnášajú dodnes.

A keď dnes niekto s úsmevom povie:

„Ašarat ide dopredu.“

My, ktorí sme pri tom stáli, sa iba potichu pousmejeme.

Vieme totiž, že pri práci s dimenznými bránami môže byť aj krok, o ktorom ste presvedčení, že vedie dopredu, v skutočnosti krokom dozadu.

A práve takéto skúsenosti učia mága rešpektu, pokore a zodpovednosti viac než stovky strán teórie.

PS:

Ďalšie články o mágii, dimenzných bránach, paralelných svetoch a duchovnom raste nájdete na
www.asarat.sk.

Ak vás zaujímajú liečivé rastliny, prírodná medicína a zdravý životný štýl, navštívte
www.prirodna-medicina.selekcia.sk.